Long Road to Happiness - 11.část

6. února 2014 v 10:00 | Wer |  Long Road to Happiness

11. část

Lisa

Bolo ťažké vstať zo zeme a ísť spať. Radšej som zostávala sedieť na podlahe chodby a pokračovala som v plači. Myslela som, že možno zmenou prostredia, spoznaním nových ľudí a položením sa do práce sa niečo zmení k lepšiemu, že sa možno zmením ja, no všetko bolo stále po starom, ba možno i o niečo horšie. Marco bol ranou pod pás. Ublížil nielen mne, ale aj Nicole, čo som si nedokázala odpustiť. Prišla za mnou len na moju prosbu a ja som ju nedokázala udržať v bezpečí. Bolo to neodpustiteľné. Krčila som sa v kúte a tisla som si k sebe Josephovu bundu. Voňala presne ako on. Možno som mu svojim správaním naznačila, nech ma nechá na pokoji, no uvedomila som si, že to bola obrovská chyba. Mala som pocit, akoby práve on bol mojim východiskom, svetlým bodom v mojej budúcnosti. Oči sa mi už pomaly zatvárali, no prebral ma telefonát. Na displeji svietilo meno mojej kamarátky, avšak volal mi Nate. Ubezpečil ma, že je Nici v poriadku a že sa ráno uvidíme na natáčaní.

Pokiaľ sa s ním cítila v danej situácii dobre, nemohla som namietať. Nakoniec som sa predsa len zodvihla a prešla som aspoň do obývačky na sedačku. Niekedy nad ránom som nechcene zaspala. Prebudilo ma až zvonenie budíka na mobile. Rýchlo som sa osprchovala, hodila som na seba bledé tričko s čiernym motýľom a kvietkami vpredu i vzadu, ktoré som dostala ako jedno z mnohých od Philippa, talianskeho návrhára i dobrého priateľa. Pridala som čierne legíny a čierne topánky s vysokým podpätkom, nasadila som si slnečné okuliare a mohla som vyraziť. Moc sa mi nechcelo, no potrebovala som zmiznúť niekam, kde bol väčší ruch. Vedela som, že tam budem aj tak len celý deň chodiť ako mŕtvola, ale sama som už zostávať doma nechcela. Bola som nesmierne rada, keď som pár minút po príchode uvidela aj Nici. Ihneď sme začali rozoberať, čo sa stalo. Ona si myslela, že zlyhala ona, ja zase, že som zlyhala ja. Dohodnúť sa bolo nemožné. Radšej som obrátila tému na ňu a princa, ktorý ju v noci uchýlil vo svojej pevnosti. Dlho nám však táto téma nevydržala, pretože ju obrátila proti mne.
"A čo ty a Joseph? Myslím, že ani ty jemu nie si ľahostajná," pousmiala sa. Nebolo to práve to, o čom som sa chcela rozprávať.
"Ja a on. To je zložité," povedala som, pretože na viac som sa nezmohla.
"Čo je zložité?" ozvalo sa zrazu pri mne. Joseph si naozaj vedel vybrať správny čas na príchod a aby toho nebolo málo, priviedol k nám aj Nathaniela. V prvom momente som bola rada, že ho vidím, no potom moje nadšenie opadlo.
"Všetko a nič," zamrmlala som.
"Práve sme sa s Lisou bavili, že v sobotu spravíme slávnostný obed. Obaja ste pozvaní," usmiala sa na nich Nicole. Takmer som sa zadusila vlastným jazykom. Ona ma naozaj chcela zabiť. Kam ona len na tie nápady chodila?
"Oh, áno, jasné," pritakala som.
"To znie dobre," usmial sa Nate. Jasne na ňom bolo vidno, že sa teší ako malý chlapec pod vianočným stromčekom, že bude zase chvíľu s Nicole.
"Nici dohodni to. Ja musím ísť," povedala som a rýchlo som sa pratala preč, pretože som asi pred desiatimi minútami mala byť u Julie v kancelárii. Áno, utekala som k svojej tete. Vrchol zúfalosti.

Piatok bol v celku náročný. Celý rozvrh, ktorý sme mali na natáčanie pripravený sa musel meniť, pretože Joseph neprišiel do práce. Navyše ma prišli vypočúvať kvôli Marcovi, takže som bola na nejaký čas mimo aj ja. Po práci sme s Nici rýchlo skočili na nákupy, aby sme mohli zrealizovať jej plán s tým slávnostným obedom. Nebolo to zase až také hrozné, no pripraviť obed sa mi moc nechcelo. Hlavne som nevedela, čo pripravíme. V sobotu som vstávala naozaj skoro, aby som všetko postíhala. Ako predjedlo som zvolila naozaj veľmi rýchle bruschetty s prosciuttom, nasledovalo milánske rizoto, hovädzie dusené na červenom víne a ako dezert crostata, čiže múčnik s žĺtkovým krémom a kopou ovocia. Nici mi samozrejme vo všetkom pomáhala, dezert bol jej práca. Zazerala po mne, či mi náhodou nešibe, keď chystám 4 chody, ale nejako ma to chytilo. Aspoň som nemyslela na hovadiny. Keď bolo všetko hotové, stačilo upratať kuchyňu, v ktorej vznikol neporiadok, ktorý by sa dal prirovnať k neporiadku, ktorý zanechávajú malé deti v škôlke.
"Asi by som sa mala prezliecť," skonštatovala som, keď som si prezrela svoje kedysi biele tričko, na ktorom boli stopy od všetkého možného, čo som chytila do ruky.
"Asi aj ja," zasmiala sa Nicole, ktorá bola na tom nejako podobne. Rýchlo sme obe vybehli hore a prezliekli sme sa. Keď som zišla dolu, mala som na sebe svoje obľúbené tmavomodré čipkované tielko a biele úzke rifle s čiernymi balerínkami. Stačilo pripraviť stôl a počkať si na hostí. Nate prišiel samozrejme načas, na Josepha sme čakali pol hodinu, keď sa mu rozhodol Nate zavolať.
"Neberie to," oznámil nám. Možno som bola nahnevaná a možno ani nie. Radšej som sa s chuťou pustila do jedla a dúfala som, že aj Natovi bude chutiť. Odrazu mi na jeho názore akosi záležalo.
"Teda dievčatá, chutí to naozaj dobre," pochválil si Nate, keď si pýtal ďalší kúsok dezertu.
"Toto vyčarovala Nici," prezradila som mu. Nechala som ich, nech si spravia vlastný program a ja som šla nahádzať riad do umývačky a poschovávať zvyšky jedla. S Nici by nám vystačilo ešte na tri dni, preto som sa rozhodla niečo zaniesť Julie.
"Julie sa určite poteší. O chvíľu budem naspäť," povedala som Nicole a odišla som k tete. Šla som peši, predsa to bolo len kúsok. Bola nadšená. Jedlo mala ona rada a najmä to naše, talianske obľubovala. Od matky si vždy pýtala recepty, no ona to tak skrátka pripraviť nevedela.
"Volala ti už matka?" opýtala sa ma. Pokrútila som hlavou. Ak volala mame a povedala jej, čo všetko sa stalo, tak môžem očakávať naozaj dlhý telefonát.
"A čo? Už si si zvykla na nových kolegov?" vyzvedala ďalej.
"No... veď ma poznáš," zamrmlala som. "Tak ja už teda pôjdem," nadhodila som odchod. Nepotrebovala som jej úžasné otázky, ktoré by nemali konca.
"Počkaj, Lisa. Nemohla by si toto zaniesť Josephovi?" opýtala sa a do ruky mi vopchala akúsi zložku s papiermi. Nechápavo som na ňu pozrela. "Bývaš k nemu najbližšie. Aj tak nemáš čo robiť," dodala. Ako ona mohla vedieť, či mám čo robiť alebo nie? Na papierik mi napísala adresu, podala mi zopár inštrukcií a "poslala ma do sveta". Naozaj nebýval ďaleko. Boli to asi len tri ulice odo mňa. Zastala som pred milo vyzerajúcim domčekom pri konci ulice. Plán bol zaklopať, podať mu papiere a zmiznúť. A tak som aj začala. Prišiel mi otvoriť a neviem, či bol viac zmätený on alebo ja. Podala som mu papiere a čakala som, akú výhovorku si vymyslí, že neprišiel na obed a ani sa neozval.
"Prepáč, ale prišlo mi do toho niečo nečakané. Naozaj nestíham, Lisa," ospravedlňoval sa.
"V poriadku. Nepotrebujem vysvetlenia, ale je slušné aspoň zavolať."
Už som chcela odísť, lenže v tom k nemu pribehlo malé blonďavé dievčatko a o čosi mladší chlapček. Obaja sa na neho zavesili a ťahali ho späť dovnútra.
"To je tvoje?" opýtala som sa.
"Tak... no... sestrine," odvetil zmätene. Bolo zvláštne takto sa na neho pozerať. Vyzeral dosť vyčerpane a zúfalo.
"Jessica, zober brata a choďte sa hrať," povedal jej, lenže ono ho neposlúchlo.
"Pôjdeš sa s nami hrať?" opýtalo sa ma dievčatko. "Môže sa s nami hrať?" otočila sa späť k nemu.
"Joseph vás už nudí?" spýtala som sa jej.
"Trochu," žmurkla na mňa.
"Vlastne je to celkom dobrý nápad... Nemohla by si ich na chvíľku postrážiť? Ich rodičia šli na výlet, ja som tu s nimi zostal sám a už som mal niečo dohodnuté, no opatrovateľka to na poslednú chvíľu odvolala. Moc by mi to pomohlo, Lisa," urobil na mňa psie oči. On nepríde na môj obed a chce odo mňa strážiť deti jeho sestry!?
"Samozrejme," odvetila som s prihlúplym úsmevom, aj keď by som ho najradšej uškrtila.
"Jessica, zober Lisu dovnútra. Ja musím ísť. Si poklad," dal mi pusu na čelo, zobral si kľúče a bežal preč. Zostala som stáť s otvorenými ústami. To bolo fakt naozaj súrne, keď sa tak ponáhľal. Jessica ma zobrala dovnútra. Nejako sme sa zoznámili. Chlapec sa volal Toby. Obaja boli naozaj zlatí, hlavne Jessica. Mala len 5, ale bola naozaj vyspelá. Najprv sme hrali schovávačku, pozreli sme si rozprávky, potom sme si kreslili. Začínalo sa zvečerievať, tak sme sa rozhodli, že si spravíme na večeru pizzu. Fakt ma to varenie nejako chytilo. Tak trochu som sa s nimi cítila ako by som bola vekovo na rovnakej úrovni ako oni.
"Lepšiu pizzu som ešte nejedol," pochvaľoval si Toby. Musela som sa mu zasmiať, pretože bol špinavý až za ušami. Niečo po siedmej som ich uložila spať. Josepha stále nebolo. Chcel, aby som ich postrážila na chvíľku, a to už prešlo asi 6 hodín od jeho odchodu. Upratala som kuchyňu a šla som si do obývačky zapnúť telku. Moc som jej pozornosť nevenovala, oči sa mi zatvárali. Vedela som, že by som asi mala zavolať Nici, aby si nerobila starosti, pretože som pôvodne šla len k Julie, no ako na potvoru sa mi vybil mobil. Po desiatej som to vzdala a zaspala som. Prebudila som sa ráno o siedmej. Jessica s Tobym už boli hore a znovu sa chceli hrať. Nechala som ich pozerať rozprávky a ja som šla zatiaľ pripraviť raňajky. Kládla som na stôl posledný tanier, keď buchli vchodové dvere. Prešla som preto na chodbu, kde už stál Joseph aj s akousi ženskou. Predpokladala som podľa ich správania, že je to tá jeho priateľka. Myslím, že sa volala Persia.
"Máš zaujímavú predstavu o význame slova chvíľa," zatiahla som podráždene. Nepovedal mi na to nič, pretože na neho kričali deti a tak šiel hneď za nimi. Zostala som s Persiou.
"Spravila som raňajky," prehovorila som, aby som zahnala to trápne ticho.
"Oh, to je milé. S Josephom sa neskôr vyrovnáte. Odprevadím ťa," nasilu sa usmiala a otvorila mi dvere. Zaťala som zuby, päste a šla som kade ľahšie. Potrebovala som sa ja zožierať s takou sliepkou? Doma som bola v rekordnom čase. Tresla som dverami a mala som namierené do svojej izby, no do cesty sa mi dostala Nici s Natom. Zarazila som sa, že je ešte stále u nás, ale neriešila som to.
"Kde si bola?" okríkla ma.
"U Josepha," odsekla som.
"Vyzeráš nabrúsene," spozorovala. "Spravil ti niečo?"
"Ani som s ním nebola. Strážila som deti jeho sestry. Chvíľka sa pretiahla do dnešného rána a potom ma surovo vyrazila jeho priateľka so slovami, že sa vyrovnáme neskôr. A to som im dokonca pripravila raňajky ako kráľovskému páru!" odsekávala som nabrúsene.
"Drsné," zamrmlal Nate.
"Drsné to bude, ak si hneď niečo nevypijem," štekla som a šla som si po whisky. Nici šla hneď za mnou.
"Ty žiarliš?" opýtala sa opatrne.
"To vôbec," vyprskla som. "Nasrala ma len tá sliepka. Aspoň si mohla odpustiť ten silený úsmev. Už viem, prečo ju Jessica volá bosorka."
"Keď vychladneš, tak mi to vysvetlíš," povedala Nici a stiahla sa. Potrebovala som sa aspoň trochu upokojiť a to najlepšie sama. Cítila som sa ako chudera. Je fajn predstierať, že máš niečo dôležité a namiesto toho sa zabávaš so svojou priateľkou, hlavne keď vieš, že máš doma úbožiačku, ktorá sa ti postará o deti.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama