Long Road to Happiness - 15.část

6. února 2014 v 20:00 | Wer |  Long Road to Happiness

15. část

Lisa

Dni sa striedali neuveriteľnou rýchlosťou. Už to boli takmer tri mesiace, čo som bola v Atlante. Chýbali mi rodičia, ale volali sme si cez Skype dva krát týždenne. Najlepšie bolo, keď u nás zase raz Joseph prestával a počas môjho nočného video hovoru s matkou sa prebral a vošiel do obrazu takmer nahý. Trvalo mi takmer hodinu, kým som mame vysvetlila, že sme naozaj len kamaráti. Nechcela som podstúpiť to riziko, že by sa niečo pokazilo a nakoniec by som o neho prišla aj ako o kamaráta. Strašne som sa toho bála, pretože on bol moja Nicole 2. Za ten čas si stihol zvyknúť už aj on. Aspoň sa tak tváril, aj keď občas sa pozabudol, no nemala som mu to za zlé, pretože občas som mávala slabé chvíľky aj ja. V televízii sa zatiaľ stihli odvysielať niektoré časti už aj so mnou a mojou postavou Violet- starou známou pôvodných bratov. Neznášala som natáčanie flashbackov, pretože som sa neustále smiala na ich kostýmoch a samozrejme aj ja som vyzerala dosť komicky, no bolo to súčasťou mojej práce. Stihla som spraviť niekoľko rozhovorov, ktoré som priam neznášala. Hlavne tie, ktoré sa točili. Fotenie zase až také hrozné nebolo, hlavne kvôli tomu, že tam vždy bol aj Joseph. Raz, keď sme boli s Nicole v nákupnom centre, spoznali ma akési decká, čo bol dosť veľký šok. Zrazu som pútala až príliš pozornosti. To mi občas rozprávala Candice, ako sa s tým zo začiatku vyrovnávala ona, čím som si ju trochu pustila k telu.

"Zajtra by sme mohli skočiť na obed," navrhol Joseph, keď bol v jeden večer znovu u mňa.
"Nebude to vadiť tvojej priateľke?" spýtala som sa a sadla som si k stolu oproti nemu.
"Nedozvie sa to," odvetil flegmaticky.
"Pozri, nie je to zlý nápad, ale je rozdiel v tom, že tu občas prespíš a ukázať sa spolu na obede na verejnosti," namietla som. Ak by si to niekto všimol, začalo by sa to rozpitvávať.
"Čo má znamenať toto?" prirútila sa k nám zrazu rozzúrená Nicole. Šmarila o zem akúsi knihu a začala po mne vrieskať ako zmyslov zbavená. "Lisa, už mám toho plné zuby. Už ma vážne štve to, že mi tu po dome neustále rozvešiavaš rôzne letáčiky, po stoloch nechávaš knihy a podobné nezmysli. Povedala som ti, že to decko nechcem. Je to moje finálne rozhodnutie. Dám si ho vziať a nikto, ani ty ma nepresvedčíš, aby som spravila opak. Myslela som, že sme sestry, že ma pochopíš a podporíš ma. Ak by nebolo Nata, mohla si byť pokojne na mojom mieste aj ty, na to nezabúdaj."
"Nici, pokoj, ja..." skočila som jej do reči, no ona znovu začala kričať, takže som radšej stíchla.
"Nevieš, ako sa cítim. Ničomu nerozumieš. Nevieš, aký hrozný pocit to je. Už mám toho plné zuby. Ešte jeden náznak toho, že sa mi do toho pletieš a ja s tebou končím. Je to moje rozhodnutie. Jedine moje. Nie tvoje, tak si to láskavo uvedom a daj mi pokoj! Nechaj ma žiť!"
"Nicole, nepreháňaš to?" ozval sa Joseph. Práve v tej chvíli sa o všetkom dozvedel aj on. Celý ten čas, čo mi Nicole prezradila, že je tehotná som sa ju snažila akosi odhovoriť od toho, aby si to dieťa dala vziať. Neustále som básnila o tom, aké je krásne mať deti, nechávala som jej po dome rôzne letáčiky, dokonca som kúpila asi tri knihy s touto tematikou, či sa zhovárala pred ňou na túto tému aj s Natom, ktorý podobné veci, rovnako ako ja, odsudzoval. Chcela som ju nejako priviesť k rozumu, no ona sa nedala. Zaťala sa a nebolo možné s ňou pohnúť.
"Ty drž hubu tiež! Máš priateľku a namiesto toho tráviš všetok svoj voľný čas s touto zradkyňou. Správate sa ako deti. Všetci dobre vedia, že niečo medzi vami je, len vy dvaja sa hráte na slepých a hluchých. Obaja by ste sa mali nad sebou zamyslieť a dať si veci do poriadku," rozkričala sa aj po ňom. Už som videla, ako sa chcel Joseph postaviť a ísť za ňou, no zatlačila som ho späť na stoličku a umlčala som ho pohľadom.
"Ak si to dieťa necháš vziať, môžeš sa zbaliť a odísť. Už ťa nebudem chcieť nikdy vidieť. Zabudnem na to, že sme boli niekedy kamarátky. Nikto nemá právo vziať nevinný život," povedala som jej. Videla som na nej, že ju moje slová prekvapili, no udržala si masku. Otočila sa na päte a odišla do svojej izby, pričom nezabudla silno tresnúť dverami.
"Dverami si trieskaj u seba. U mňa nie!" zarevala som za ňou. Bola som na ňu nahnevaná. Najprv som Josephovi všetko vysvetlila a poslala som ho domov, pretože som potrebovala byť sama. Možno mala pravdu. Rozhodovala som za ňu a na to som právo nemala. Bola to len jej voľba. Bolo už niečo cez jedenásť hodín večer, keď som sa odhodlala ísť za ňou. Zaklopala som na dvere jej izby, no neotvárala mi, aj keď sa vnútri stále svietilo a počula som, že ešte nespí. Stlačila som kľučku a vošla som dnu.
"Nici, môžeme sa porozprávať?" spustila som so strachom v hlase. Predstava, že by som ju stratila ako kamarátku bola neznesiteľná. Neodpovedala, iba mi uhla pohľadom. Prešla som k nej na posteľ a sadla si vedľa nej.
"Mrzí ma, že som na teba dnes kričala. Nechcem ťa stratiť ako kamarátku, ale musíš ma pochopiť. Pre mňa je nepredstaviteľné, že by niekto vzal život malému nevinnému dieťaťu, ktoré nestihlo ešte nič pekné zažiť. Vieš, čo sa stalo s Larou a ja nechcem, aby sa niečo podobné stalo ďalšej nevinnej dušičke. Ale máš pravdu. Je to tvoje rozhodnutie. Nemôžem ti do toho rozprávať. Moc ma to mrzí," ospravedlnila som sa jej aj s dôvodmi, prečo som konala tak, ako som konala.
"To ty mi prepáč. Nemala som na teba ani na Josepha vybehnúť. Bolo to od mňa hnusné," konečne na mňa pozrela. Videla som na nej, že si to vyčíta.
"To je v poriadku. To tie tehotenské nálady," usmiala som sa. Tuho sme sa objali.
"Takže sme v pohode?" spýtala sa slabým hlasom. Musela som prikývnuť. Nechcem o ňu prísť.
"Niečo som ti priniesla," povedala som a podala som jej kúsok papiera v tvare obdĺžnika. Vzala si ho do ruky a obzrela.
"Lisa, čo to je? Ja.. nerozumiem tomu," zmätene na mňa pozrela.
"Je to šek. Malo by ti to vystačiť na všetky náklady spojené s potratom a niečo by ti malo zostať aj na nejakú peknú kabelku," vysvetlila som jej.
"Ale to nemôžem prijať. To..."
"Nicole, prišla si sem kvôli mne. Sľúbili sme si, že sa o seba postaráme, nie? Viem, že s rodinou moc dobré vzťahy nemáš, aj keď sa snažíš pretvarovať. Nemáš žiadnu prácu, takže ti tie peniaze určite pomôžu. Ber to ako takú odmenu, že tu so mnou celé dni trčíš a trpíš ma."
"Ja ti to vrátim."
"Je to darček. Budem rada, ak si to ešte všetko raz premyslíš, pretože sú naozaj veľké šance, že by mohlo byť Natovo. Nate je super chalan, nezaslúži si to. A neverím tomu, že by ťa Boh nenávidel až tak veľmi, že by ťa takto potrestal. Ale ak si si svojim rozhodnutím istá, tak to prijmem."
"Vďaka, Lisa. A ešte raz prepáč."

Prišiel veľký deň. Deň, kedy mala Nicole stanovený dátum potratu. Chcela som ísť s ňou no nakoniec ma aj tak poslala do práce. Obliekla som sa, zobrala som si svoje veci a ponáhľala som sa na natáčanie, pretože som už aj tak chvíľku meškala. Najprv som zašla do maskérne, aby zo mňa urobili človeka hodného ukazovať sa na televíznych obrazovkách a potom som sa vybrala za ostatnými. Nate práve niečo točil s Danielom, Joseph s Ianom ich pozorovali zo svojich stoličiek a baby sa ako inak bavili niekde bokom a určite ma zase ohovárali, že idem neskoro a podobné veci. Posledných pár dní na mňa bola Nina neuveriteľne nepríjemná a to len kvôli tomu, že si myslela, že idem po Ianovi, čo bola samozrejme hovadina. Raz ma pozval na drink, len aby sa mi ospravedlnil za ten bazén u Julie hneď v prvý deň. Ako inak, Nici ma musela presviedčať celý týždeň, aby som vôbec niekam šla. Po pár týždňoch strávených s mojimi kolegami som si začínala zvykať, v čom mi samozrejme veľmi pomáhal Joseph. Už som sa dokázala normálne baviť s Danielom, Natom, Ianom a aj s Candice.
Prišla som zozadu k tým dvom a priložila som Josephovi ruky na oči. Ian si ma samozrejme hneď všimol, ale naznačila som mu, aby ma neprezrádzal.
"Hádaj, kto som," povedal namiesto mňa.
"Madonna, Taylor Swift, Miley Cyrus, Selena Gomez..." hádal Joseph.
"Dobrý hudobný vkus, Joey," zasmial sa mu Ian. Rýchlo som zložila ruky a štuchla som ho do ramena, pričom som si neodpustila poznámku, že je somár.
"Posunieš sa?" pozrela som na Iana. Sedeli hneď vedľa seba a ja som, ako inak, silou mocou potrebovala sedieť hneď vedľa Josepha.
"Toto je moje miesto. Mám tu meno," ohradil sa Ian a ukázal dozadu na svoje meno.
"Niečo pre teba mám," urobila som psie oči.
"To znie lepšie," usmial sa a ihneď si presadol. "A teraz chcem svoju odmenu."
Otvorila som tašku a vybrala z nej lyžičku a puding, ktorý som mu podala.
"Toto sa mi páči," usmial sa a začal jesť.
"A ja nedostanem nič?" ozval sa sklesnuto Joseph.
"Nahneval si ma," hrala som sa na urazenú.
"No tak... nehraj sa na urazenú. Aj tak ťa to o päť minút prejde."
"Máš pravdu," prikývla som. Znovu som sa pohrabala v taške a vybrala som z nej druhý puding s lyžičkou. Otvorila som si ho a začala som jesť. Vždy som mala z každého jedla po dva kusy. Jeden pre mňa a jeden pre neho. Akosi sme sa tak už automaticky vždy delili.
"Toto mi robíš naschvál. Vieš, že mám karamelový najradšej."
"A ty zasa vieš, že nemám rada, ak si zo mňa niekto robí dobrý deň," odsekla som, ani som na neho nepozrela. Zo mňa debila robiť nikto nebude. Ani on. To vôbec nie.
"Chceš teraz aby som si kľakol na kolená a prosil o odpustenie?" spýtal sa s nevinným výrazom.
"Takto sa na mňa nepozeraj," zapišťala som. No hnevaj sa na neho, keď sa pozerá ako ranené psíča. Nemalo cenu pokračovať. Dosiahol presne to, čo chcel. Nabrala som na lyžičku a otočila ju smerom k nemu. Spoločne sme dojedli náš puding. To sa k nám už vrátil aj Nate s Danielom.
"Ahoj, Lisa. Nici dnes nepríde?" opýtal sa hneď Nate, keď ju pri nás neuvidel.
"Šla si niečo vybaviť do mesta. Povedala, že za nami príde neskôr," odpovedala som mu. S Josephom sme však obaja dobre vedeli, kam v skutočnosti šla.
"Kamarát, pravdepodobne si šla kúpiť nejaké sexi prádielko, aby ťa potešila," rypol si do neho Ian.
"Príde tak maximálne s kabelkou alebo s novými topánkami," opravila som ho.
"Cítim karamel. Čo si im zase priniesla?" opýtal sa Daniel. Zmenil tému, za čo som bola vďačná. Ako som si všimla, Natovi to nebolo tiež moc príjemné a mne už vôbec. Cítila som sa previnilo, že mu musím klamať o takej podstatnej veci.
"Pre teba mám niečo iné," povedala som mu a hodila som mu čokoládovú tyčinku. Ihneď som však ďalšiu musela hodiť aj Natovi, pretože aj on dokázal taký dokonalý smutný pohľad.
"Lisa! Sme na rade!" zakričala na mňa Candice. Odložila som si tašku a postavila som sa.
"Páni, keďže ste ma pripravili o celý môj dnešný prísun jedla, nebolo by od veci, ak by ste ma pozvali na obed," stihla som im povedať ešte predtým, než som bežala za Candice.
"Čo vlastne točíme?" spýtala som sa jej. V rýchlosti mi vysvetlila, o čo ide, tak sme sa do toho pustili. Ubehlo nám to pomerne rýchlo a na málo pokusov, pretože Candice sa vždy snažila.
Práve sme sa o niečom bavili s Josephom, keď som uvidela, ako k nám kráča Nicole. Vôbec som nevedela z jej tváre ani správania vyčítať, ako sa nakoniec rozhodla. Prestala som Josepha vnímať uprostred vety a odišla som k nej. Automaticky som ju objala. Muselo to byť pre ňu hrozné, či už sa rozhodla tak, či onak.
"Si v poriadku, Nici? Ako to dopadlo?"



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama