Long Road to Happiness - 19.část

10. února 2014 v 5:00 | Wer |  Long Road to Happiness

19. část

Lisa

Dni bežali neuveriteľnou rýchlosťou. V práci sme práve točili posledný deň úplne finálne zábery série. Na jednej strane som sa tešila, že budem mať aspoň istú časť z toho všetkého za sebou, no na druhej to znamenalo, že sa vrátim domov. Domov mi chýbal. Chýbala mi mama, otec, celé Miláno, no keď sa vrátim domov, bude to bez Nici a Josepha. Toho som sa bála najviac. Každý deň som čakala, že sa mi Nicole ozve, no stále nič. Odídem z Ameriky, navštívim zopár posledných miest v Európe, v ktorých sme mali akcie a potom budem zopár týždňov sama, pripravovať sa na ďalšiu sériu.
"Lisa, si na rade," okríkla ma Julie. Vstala som zo svojej stoličky a šla som natočiť úplne posledný záber série, ktorý netrval až tak dlho. O pár minút som bola hotová a mohlo sa oslavovať. Julie nám nechala priniesť šampanské, takže sme si všetci pripili na krásny záver série.

"Zídeme sa tu takto presne o dva mesiace," povedala nám. "A aby toho nebolo málo, dnešná oslava bude pokračovať v našom obľúbenom bare. Včera som bola všetko zajednať."
"Oslava?" zhrozene som zakvílila. To nebolo nič pre mňa.
"Povinná oslava, aby som bola presnejšia, zlatko," dodala ostro pozerajúc priamo na mňa.
"Prídem po teba?" spýtal sa ma Joseph a odtiahol ma kúsok bokom od ostatných.
"Pôjdem radšej svojim autom. Aspoň sa budem mať na čo vyhovoriť, aby do mňa neliali alkohol. Naposledy som to trochu prehnala..."
"Na to si veľmi dobre pamätám," zasmial sa.
"Nesmej sa mi," štuchla som ho do ramena. Prestal sa smiať, už sa len usmieval.
"Si v poriadku?" opýtala som sa ho ustarostene. Posledných pár dní bol zvláštny. Neustále som sa ho pýtala, či sa niečo nedeje, no vždy sa na niečo vyhovoril alebo to jednoducho zahovoril. Mala som pocit, ako by mi niečo tajil, no chcela som mu veriť.
"Som. Večer ti niečo poviem, dobre?"
"Čo?" spýtala som sa nedočkavo. Prekvapenia moc pre mňa neboli.
"To je prekvapenie. Dúfam, že ťa to poteší. Úprimne, som zvedavý na tvoju reakciu. Veľa to pre mňa znamená."
"Naháňaš mi strach."
"Neboj sa. Nie je to nič hrozné. Poteší ťa to."
S tými slovami ma nechal odísť domov, aby som sa šla pripraviť na tú úžasnú párty. Aspoňže tam bude on, keď už nič iné. Prišla som domov, osprchovala som sa, umyla som si vlasy, niečo som zjedla a nakoniec som sa postavila pred skriňu, aby som si vybrala čo si dám na seba. V tej chvíli by sa mi po boku zišla Nicole, ktorá by mi poradila. Alebo aspoň Philipp. Ten by hneď vedel, čo si mám s čím nakombinovať a ak by som si naozaj nemala čo dať, dal by mi nejaký z jeho najnovších modelov. Nakoniec som sa rozhodla pre krátke bledé šaty s krémovým sakom, pretože vonku bývalo po večeroch chladno. Narýchlo som si dorobila make-up, vzala som si kabelku a šla som sa obuť. Práve som si brala kľúče od auta, keď sa vo dverách ozvalo štrkotanie kľúčov. Dvere sa otvorili a predo mnou sa objavil ako vždy dokonale vyzerajúci Joseph.
"Nevravela som ti náhodou, že pre mňa nemusíš chodiť?" opýtala som sa ho.
"Vravela. Preto som po teba neprišiel. Ty odvezieš mňa. Som tu peši," vysvetlil mi.
"Ty si blázon. Tak teda poďme," povedala som a potiahla som ho za ruku von, no zastavil ma a otočil ma k nemu. Skĺzol mi rukami na boky a pritiahol si ma tesne k sebe. Zmätene som mu pozrela do očí.
"Si krásna," povedal a pohľadom mi prešiel na pery. Vedela som, že ma chce pobozkať. Aj ja som to chcela, no stále niečo vo mne mi vravelo, že to nie je správne, že to nemám robiť.
"Toto nesmieme," šepla som takmer nečujne.
"Smieme. Už áno," vydýchol a spojil naše pery. Nechcela som ich oddeliť, no potrebovala som sa nadýchnuť. "Neskôr ti to vysvetlím," usmial sa a vzal ma za ruku. Zamkol a ja som šla zatiaľ k autu. Nasadli sme a v tichosti, až na pár úsmevom sme sa dostavili až na parkovisko pred barom, kde Julie zorganizovala celú oslavu. Bola som z jeho slov i konania zmätená, no vedela som, že mi to vysvetlí až keď bude chcieť on. Chytil ma za ruku, pritiahol si ma k sebe bližšie a spoločne sme vošli dnu. Vnútri už boli takmer všetci. Nevidela som ešte Daniela a Paula. Šli sme za ostatnými. Sadli sme si a začali sme sa rozprávať, niečo sme vypili. Ja samozrejme len nealko. Nepotrebovala som, aby mi zase Joseph držal hlavu nad záchodovou misou. Celý večer sme mali dobrú náladu, teda hlavne ja, pretože všetci rozprávali len zábavné historky, ktoré sa nám prihodili počas natáčania. Joseph sa občas vyparil a keď sa vrátil, vyzeral dosť zamyslene, no vždy sa na mňa usmial, tak som si nerobila starosti.
"Zatancujeme si?" spýtal sa ma a pozrel smerom na parket, kde už tancovala Nina s Ianom, Candice s Kat a videla som tam šaškovať aj Stevena s Paulom.
"Ja netancujem," pokrútila som hlavou.
"Ale no tak, Lisa. Snáď mi nedáš košom," posmutnelo na mňa pozrel.
"Ale len jeden tanec," vzdychla som si. Nevedela som tancovať, no dalo sa mu odolať? Chytil ma za ruku a odviedol ma k tanečnému parketu. Našťastie, alebo skôr ako naschvál práve začali hrať akýsi pomalý slaďák. Privinul si ma k sebe a pomaly sa so mnou začal hýbať. Zložila som si hlavu na jeho rameno a nechala som sa ním viesť. Bolo mi s ním tak krásne.
"Milujem ťa, Lisa," šepol mi do ucha. Takmer som jeho slová cez hlasitú hudbu nepočula. Podvihla som hlavu a zadívala som sa mu do očí. Mala som pocit, akoby to myslel vážne.
"Joseph, toto nie..."
"Ale áno, Lisa. Ty to vari nechápeš?"
"Prepáč, ja... musím si odskočiť," ospravedlnila som sa a čo najrýchlejšie som zutekala na toalety. Chcelo sa mi plakať. Dopekla, veď aj ja som milovala jeho, tak prečo som sa tak bála? Robil pre mňa možné i nemožné, bolo mi s ním tak dobre, bol pre mňa všetkým... Chcem byť s ním. Musím to aspoň skúsiť. Ak nie teraz, tak už nikdy. Rýchlo som zažmurkala, aby som zahnala slzy. Nahodila som úsmev a vyšla som znovu von za ostatnými. Snažila som sa ho nájsť, no nikde som ho nevidela. Už som sa bála, že som ho nejako ranila a on odišiel, no v tom som ho zbadala a nebol sám. Vychádzal z jedných zo služobných dverí , predpokladala som, že viedli do kuchyne a na rukách mal Nicole.
"Joseph, čo... čo sa deje?" prebehla som za ním a pozrela som sa na bezvládne telo svojej najlepšej kamarátky v jeho náručí.
"Ja neviem. Musíme ju zaviesť do nemocnice, Lisa," povedal so strachom v očiach a niesol ju aj ďalej von z baru. Vôbec som tomu nerozumela. Kde sa tam Nicole nabrala? A prečo mala tehotenské bruško? Rýchlo som si skočila po kabelku, kde som mala kľúče od auta. Môj pohľad sa stretol s Natom. Vyľakalo ho to, videla som to na ňom, no tváril sa akoby sa nič nedialo a znovu si k sebe pritúlil jeho novú priateľku. Nechcela som mu nadávať hneď. Radšej som sa ponáhľala za Josephom, aby sme Nici čo najrýchlejšie predali do rúk odborníkov. Zložil ju na zadné sedadlo a ja som čo najrýchlejšie uháňala do nemocnice. Hneď sme ju dali do rúk lekárom. Vôbec som nevedela, čo sa to vlastne deje. Strašne som sa o ňu bála. Kamsi ju vzali a nás nechali čakať na chodbe.
"Vysvetli mi to," požadovala som od neho. Všetko mi podrobne opísal. To, ako ju našiel v bare, ako zistil, že na potrat vlastne nešla, ako ho prosila, aby o všetkom mlčal... Cítila som sa zradená. Ako mi o všetkom mohol klamať? Zrazu vyšiel na chodbu lekár. Ihneď som prešla k nemu.
"Bude v poriadku?" opýtala som sa ho.
"Áno, bude, ale musí pár dní oddychovať a hlavne sa nestresovať, stále môže dôjsť ku komplikáciám," odpovedal mi. Komplikácie… dúfala som, že žiadne nenastanú. Ona si to nezaslúži.
"Mal som sa na to vykašlať a povedať to… nič by sa nestalo," povedal Joseph. Ak by mi to povedal, už dávno by som si po ňu prišla. Bola by v poriadku, nemusela by pracovať v žiadnom bare a teraz by vôbec nemusela ležať na nemocničnom lôžku v ohrození života.
"To si teda mal, Joseph! Celé tie týždne som sa ťa pýtala, čo sa deje a ty si mi celý ten čas klamal! Ako si len mohol? Zradil si ma," povedala som sklamane.
"Žiadala ma o to. Prepáč, viem, že to bola blbosť."
"Áno, bola. Choď preč, prosím. Ja chcem byť sama," odsekla som a odtisla som ho od seba, keď sa ku mne priblížil a chcel ma objať. Tak veľmi ma sklamal. Dobre vedel, čo pre mňa Nici znamená.
"Lisa, no tak... Mrzí ma to. Chceš mi tým naznačiť, že..."
"Nedokážem byť teraz s niekým, kto mi takto klamal. Verila som ti! Jedine tebe som verila!"
"Takže toto je koniec? Úplný koniec?"
"Koniec? Veď ani nikdy nič nebolo, Joseph," pripomenula som mu, aj keď som klamala samu seba.
"Vieš čo... Buď si sama. Obetoval som toho kvôli tebe dosť, no ty to nedokážeš oceniť. Stále odmietaš skutočnosť len kvôli svojmu prekliatemu strachu. Myslel som, že ťa dokážem zmeniť, že ti dokážem byť oporou a privediem ťa späť k svetlu, no pokiaľ to ty sama nechceš, nikto s tým nič neurobí. Snažil som sa ako taký somár a na čo? Rozišiel som sa so svojou priateľkou len kvôli tebe! Chcel som byť s tebou, pretože ťa milujem, no ty to nedokážeš pochopiť."
"Ty... vy ste sa rozišli?" spýtala som sa potichu.
"Včera. To som ti chcel povedať. Myslel som, že by sme mohli byť spolu, no nemá to zmysel. Uvidíme sa niekde... v Európe," povedal. Otočil sa na päte a dal sa na odchod. Posadila som sa na lavičku na chodbe a už som ďalej nedokázala udržiavať slzy. Ak by sa niečo stalo Nici, už by mi nezostal naozaj nikto. Znovu som o niekoho prišla. Znovu svojou vinou. Bola som jedna veľká chodiaca katastrofa.

Prebrala som sa na hluk, ktorý nastal na chodbe. Otvorila som oči a zistila som, že niekomu ležím s opretou hlavou na kolenách. V prvom momente som si myslela, že to bude Joseph, no potom som si spomenula na tú výmenu názorov z večera a hneď som tú možnosť zamietla. Zodvihla som hlavou a zadívala som sa do tváre Natovi.
"Nate? Čo ty tu robíš?" spýtala som sa prekvapene.
"Ja... potreboval som vedieť či je v poriadku," odvetil mi a zadíval sa kamsi do diaľky.
"Ty ju máš stále rád. Stále ti na nej záleží, však?" Neodpovedal, iba slabo prikývol hlavou. "Ja viem, Nate. Aj ona ťa mala rada. Neviem, prečo prešla k takémuto skratovému správaniu. Nedokážem si to vysvetliť."
"To dieťa..." začal, no nedopovedal.
"Nate, ja... Nevedela som o tom. Teda... vedela som, že je tehotná, no chcela si ho dať vziať. Až do včera večera som bola presvedčená, že na potrate bola, no ako vidím, našťastie si ho nechala. Ale myslím, že toto by ti mala všetko vysvetliť ona sama."
"Chcel by som s ňou hovoriť, no pustia k nej len rodinu. Musí odpočívať."
"Počkaj tu," povedala som mu a vstala som. Šla som za lekárom, aby som sa podrobnejšie informovala o jej stave. Našťastie, i ona i dieťa boli zatiaľ mimo ohrozenia, no potrebovala kľud, aby sa podobné scenáre už neopakovali, pretože by to nemuselo dopadnúť až tak dobre. Nakoniec mi povolil, aby som ju na pár minút navštívila. Vzala som Nata a šli sme do jej izby. Vyzerala, že sa práve prebúdza. Nate zostal stáť pri dverách, ja som si šla sadnúť k nej.

"Bože môj, Nici, toto mi už nikdy nerob, prosím. Ani nevieš, ako som sa o teba bála."
"Prepáč, ja..."
"Prečo si odo mňa ušla? Postarala by som sa o vás," usmiala som sa na jej bruško. Bola som šťastná, že nakoniec zmenila rozhodnutie.
"Ja viem, Lisa, len som potrebovala byť sama a všetko si utriediť v hlave. Bolo toho na mňa až príliš."
"Ja viem, zlatko. Som tu vždy pre teba. Už ťa nenechám odísť, to je ti snáď jasné. Takéto šoky už nepotrebujem. Musíš odpočívať. Nechám vás osamote. Budem na chodbe, dobre?" stisla som jej ruku a venovala som jej ďalší úsmev. Bola som taká rada, že je znovu tam a že je v poriadku. Vstala som a pozrela som na Nata. Myslela som, že o chvíľu omdlie, taký bol bledý. Prešla som k dverám.
"To zvládneš," povzbudila som ho.
"Vďaka, Lisa," poďakoval mi a spravil neistý krok smerom k posteli, v ktorej ležala Nicole. Potrebovali sa porozprávať. A ja som potrebovala niečo na prebratie a možno aj na zahnanie toho neuveriteľne ťaživého pocitu, ktorý ma sprevádzal od hádky s Josephom. Muselo sa všetko vždy tak pokašlať?



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama