Long Road to Happiness - 23.část

10. února 2014 v 16:30 | Wer |  Long Road to Happiness

23. část

Lisa

Prešlo niekoľko dní od párty, ktorú sme usporiadali na uvítanie Nicole a jej drobcovi. Chcela som byť viac s ňou, tak som zrušila všetky akcie v Európe, na ktorých som mala potvrdenú účasť. Dokonca aj tú v Taliansku. Vrátiť sa domov som mala naplánované na inokedy. Hlavne som sa chcela dať trochu do poriadku, aby som sa k rodičom vrátila v pôvodnom stave. Za ten čas, čo som bola v Amerike sa toho so mnou udialo veľa a všetko to som chcela nechať tam. Možno som si chcela nechať len ten nový účes. Dala som si trochu skrátiť vlasy a zosvetliť končeky. Chcelo to miernu zmenu. Trávila som veľa času s Nicole, občas som sa túlala mestom sama, inokedy som zasa bola s Natom. Bolo mi ho ľúto. Mal síce novú priateľku, Amy, ale aj tak som na ňom videla, že nie je šťastný. Nejako som sa za ten krátky čas k nemu až príliš pripútala. Bol mi takou náhradou za Josepha, s ktorým som bola stále na nože. Nate bol jediný, kto vedel, že som odišla z TVD a vedel aj o všetkých ponukách a kastingoch, na ktoré som bola pozvaná. Nechcela som sa viac herectvom zaoberať, no on ma prinútil k tomu, aby som s tým nesekla až tak úplne. Bola som rada, že je tam. Mala som okrem Nici o jednu blízku osobu navyše. V jeden večer som si vymyslela večeru. Nechala som Nici, nech si pozve Toma, ja som zasa pozvala Nathaniela a Amy. Možno som to spravila náročky, no to som ešte nerátala s tým, že mi to Nici naozaj skomplikuje tým, že na zoznam hostí pridá aj Josepha. Spočiatku to šlo celkom dobre, až na to, že to napätie by sa dalo krájať. Za stolom bolo príliš veľa osôb, ktoré mali medzi sebou niečo nedoriešené. Všetko sa to zbieralo a zbieralo, až nakoniec Nate vybuchol.

"Mal by si sa starať a svoju priateľku a nie o Nici a navyše sa staráš do jej dieťaťa," vstal zo stoličky Tom. Už vtedy som vedela, že to nedopadne dobre.
"Starám sa, pretože je moje," zavrčal Nate a vrazil mu. Všetci sme prestali jesť a sústredili sme sa len na nich dvoch. Na chvíľu som si pripadala ako v nejakom filme.
"Nate, upokoj sa," zmohla som sa na pár slov. Nechcela som, aby sa pobili.
"Lisa, nepleť sa do toho. Chcem to už konečne vyriešiť," odsekol.
"Týmto nič nevyriešiš," povedala som mu.
"Len ho nechaj, Lisa. Nechaj ho, nech sa ukáže. Ja si s ním nemám čo povedať," pozrela na mňa Nici, potom sa otočila na neho: "Povedala som ti, že je koniec, tak to už konečne, prosím, pochop, Nate. Je to za mnou. Je koniec."
"Nici, to nemôžeš myslieť vážne..." smutne na ňu pozeral.
"Myslím," potvrdila svoje slová. V tom sa Amy zodvihla zo svojej stoličky a bez slova odišla preč.
"Amy, kam ideš?" okríkol ju, no ignorovala ho. Jednoducho zmizla. Nate si povzdychol a pobral sa pomaly na chodbu. Šla som hneď za ním.
"Kam ideš?" opýtala som sa ho.
"Domov," odpovedal. "Do baru," opravil sa.
"Počkaj, idem s tebou," povedala som mu.
"Nemusíš ísť so mnou," odvetil a otvoril dvere.
"Ale ja chcem. Počkaj ma tu," povedala som mu a vrátila som sa do kuchyne za ostatnými. "Prídem neskoro, nečakaj ma, Nicole," bolo jediné, čo som povedala. Z vešiaka som strhla svoju koženú bundu a vyšla som von za Natom. Počkali sme na taxík a nechali sme sa zaviezť do baru.
"Takže... Čo bude teraz?" opýtala som sa ho, keď sme si dávali už po treťom poháriku.
"Pekne sa strieskam, vyspím to, a potom to spravím znovu a znovu... Až dokedy sa neprestanem cítiť ako odkopnutý pes," prezradil mi jeho plány do budúcnosti.
"Ja viem, že to nie je nejaká veľká útecha, ale stále máš mňa, na to nezabúdaj," pripomenula som mu. Nemohla som mu nahradiť Nici, ani Amy ani to dieťa, ale aspoň mal niekoho, kto by pri ňom stál.
"Viem, Lisa. Som rád, že si tu so mnou," pousmial sa, čo som mu oplatila jedným z tých mojich pokrivených úsmevov. V bare sme strávili ešte asi hodinu, za ktorú sme stihli vypiť ešte veľa tekutín, hlavne teda Nate.
"Ale teraz si mal už vážne dosť," povedala som mu. "Poď, ideme domov," zavelila som a postavila som sa zo stoličky. Nič nenamietal, poslúchal ma na slovo. Zaplatila som a zavolala som nám taxík. Šofér nás vyhodil pred jeho bytom.
"Môžeš ísť domov, už to zvládnem," povedal mi.
"No to určite," zasmiala som sa. "Dokedy si nebudem istá, že nespíš, tak sa budem báť, že sa ti niečo stane," povedala som a otvorila som dvere na jeho byte kľúčom, ktorý som mu vylovila z vrecka nohavíc. Na chodbe sme mali po tme menší problém trafiť sa do tých správnych dverí, no nakoniec sme sa dostali až k nemu do spálne. Dostala som ho na posteľ, vyzula som mu topánky a vyzliekla nohavice. Poriadne som ho prikryla a chcela som odísť, keď ma chytil za ruku a pritiahol si ma bližšie.
"Vďaka, že sa o mňa staráš," poďakoval mi. Naklonil sa ku mne a zrazu spojil naše pery. V tej chvíli som akosi ani nerozmýšľala, len som ho nechala, nech pokračuje. Páčilo sa mi to. Pritiahol si ma ešte bližšie a zrazu ma strhol do postele za ním. Prisadol ma a pokračoval v bozkávaní.
"Nate, možno by si mal trochu spomaliť," namietla som, aj keď som vlastne ani nechcela, aby prestával. Bola som pripitá a všetky tie nedávne udalosti mi akosi zatienili mozog. Zrejme bol na tom podobne aj on. Presunul sa perami na môj krk, občas zablúdil do výstrihu, ruky prechádzali po mojich stehnách. Odrazu som sa vôbec nekontrolovala. Pretiahla som mu tričko cez hlavu a odhodila som ho kamsi na bok. Nate nezaostával, aj keď jemu trvalo podstatne dlhšiu dobu, kým zo mňa vyzliekol moje oblečenie. Zostala som pod ním úplne nahá. To bolo najviac, čo som kedy komu dovolila. Bola síce pravda, že ma Joseph videl zopár krát nahú, no toto bolo iné.
"Stále to môžeme ukončiť," šepla som. Po celom tele som mala naskákané zimomriavky. Bol to taký nový a zvláštny pocit a bolo to celkom pekné.
"Ja nechcem," odvetil mi Nate. Prešiel mi rukou po rozkroku a roztiahol mi nohy. Keď do mňa vnikol, vedela som, že už sa to vrátiť dať nebude.

---

Do tváre mi zasvietili prvé ranné lúče slnka. Pomrvila som sa a pootvorila som oči. Potočila som hlavou nabok a prvé, čo som uvidela bol spiaci Nate a jeho strapatá hlava. Po útržkoch sa mi začala vybavovať uplynulá noc. Ležala som pritúlená k nemu, jednou rukou ma objímal, nohy sme mali zvláštne prepletené a keď som sa nakukla pod prikrývku, zistila som, že sme obaja úplne nahí.
"Premýšľaš o tom, či sa to naozaj stalo?" spýtal sa chrapľavým hlasom. Trhla som sebou a pozrela som mu do tváre. Nedalo sa z jeho výrazu vyčítať, ako to berie. Mala som trochu strach.
"Mala by som ísť," zakoktala som a chcela som sa nejako vymotať z postele, no on ma nepustil.
"Neutekaj mi hneď tak skoro, Lisa," zatiahol prosebne. "Nekaz mi ráno. Stačí, že ma bolí hlava," zamračil sa.
"Prinesiem ti tabletku?" opýtala som sa.
"Práve sme sa spolu vyspali a ty sa ma ako prvé spýtaš, či nechcem tabletku?" zasmial sa.
"Prepáč," ospravedlnila som sa.
"Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Ja viem, že si zmätená. Neberiem ti to. Aj ja som," pripustil.
"Prečo si to spravil?" opýtala som sa niečo viac k téme.
"A ty?" položil mi protiotázku. Pokrčila som ramenami a odvrátila som od neho tvár. "Ja... nerozumiem jednej veci, Lisa. Bola si celkom dlhú dobu s Josephom a popritom ste spolu ani raz nespali, tak prečo si to dovolila mne? Prečo si ma nechala, nech sa s tebou vyspím, keď si predtým nemala ešte nikoho iného?"
"Bola som opitá," zamrmlala som.
"Nie, nebola. Ak by si bola, tak by si ma nepriviezla domov, neotvorila by si mi dvere, nezložila ma do postele a nepostarala by si sa o mňa. Možno si niečo vypila, ale určite si nebola opitá," nesúhlasil. Nemala som mu na to čo povedať. Dobre som vedela, do čoho sa púšťam. Mal pravdu. Aj on sa posadil a posunul sa bližšie ku mne. Pohladil ma po nahom chrbte a dal mi pusu do vlasov. "Vieš, už viac krát som premýšľal, že by bolo omnoho ľahšie, keby som si na začiatku vybral teba a nie ju. Teraz by som mal o toľko menej komplikovaný život. My obaja," zamyslel sa.
"To nemôžeš vedieť," namietla som.
"Ľutuješ to?" spýtal sa. Zamyslela som. Ľutovala som to? To nie. Skôr som mala strach.
"Cítim sa zvláštne, ale vlastne ani nie. Som rada, že si to bol nakoniec ty, Nate. Nemohla som si vybrať lepšieho človeka než teba," povedala som a konečne som na neho pozrela. Pousmial sa a založil mi prameň zatúlaných vlasov za ucho.
"Teraz, keď sa to všetko takto zvrhlo, tak by sme tomu mohli dať šancu, čo povieš? Myslím tým, že ťa mám rád Lisa. Bola si tu pri mne po celý ten čas. Bojovala si za moje dieťa. Snažila si sa ma dať s Nici znovu dokopy, no včera nám dala všetkým plne najavo, že to tak nechce. Nebudem jej brať jej rozhodnutie, aj keď sa mi to nehovorí práve najľahšie. No jedno viem. Viem, že ťa mám rád, pretože sa o mňa staráš, si milá, dobrá, pekná a je mi s tebou dobre, Lisa. Chcem to skúsiť," vychrlil na mňa veľké množstvo vyjadrení.
"Nehovorím, že ťa nemám rada, Nate, ale nechceš trochu spomaliť?" opýtala som sa. Čo odo mňa vlastne chcel?
"Áno, vlastne áno. Máš pravdu," povzdychol si a znovu zaľahol do postele.
"Dám si sprchu," oznámila som mu a zaliezla som do kúpeľne, v ktorej som strávila celkom slušnú chvíľu. Potrebovala som si dať myšlienky dokopy. Čo som chcela? Mala som nechať všetko len tak plávať a tváriť sa, že sa nič nestalo alebo v tom pokračovať? Aj keď ho Nicole poslala kade ľahšie, stále mi to bolo trochu blbé. Veď čakala jeho dieťa a on ju miloval. Vedela som, že aj ona má rada jeho, len je strašne tvrdohlavá a nechce si to priznať. Cítila by som sa trápne, ak by som prišla domov a povedala jej, že mám niečo s Natom. A potom tu bol Joseph. Aj keď som sa ho snažila vyradiť úplne z môjho života, stále som nemohla zabudnúť na to všetko, čo sme spolu prežili. Bolo to všetko tak strašne komplikované. Možno mal Nate pravdu. Ak by sme si hneď na začiatku vybrali niekoho iného, bolo by to o dosť ľahšie. Vyšla som z kúpeľne a vystriedala som sa s Natom. Za ten čas, čo bol v sprche on, snažila som sa spraviť nejaké raňajky. Sadla som si za stôl a začala som jesť, o chvíľu sa ku mne pripojil.
"Nemusela si si robiť starosti. Sme u mňa, mal som niečo zaobstarať ja," povedal a prisadol si oproti mne.
"Taká už som. Len sa starám o ľudí, na ktorých mi záleží," odvetila som.
"Takže ti na mne záleží?" zadíval sa na mňa s akousi iskričkou v očiach.
"Ako by mi na tebe nemohlo záležať, Nate? Nehovor mi, že si niekedy myslel, že mi na tebe nezáleží," ublížene som na neho pozrela.
"Pred chvíľou som mal pocit, že nie," priznal.
"Mohli by sme sa v tom prestať rýpať, Nate? Nepovedala som ti definitívne nie. Som s tebou rada, teba mám rada a včera to bola pekná noc, ale nechcem to nejako urýchliť. Necháme tomu voľný priebeh, dobre? Veď ešte včera si mal iné dievča a čakáš dieťa s mojou najlepšou priateľkou, ktorú chceš silou mocou späť a miluješ ju. Nie je to pre mňa také jednoduché."
"V poriadku, len som sa chcel uistiť, že sme v pohode."
"Sme v pohode," usmiala som sa na neho. Keď sme dojedli rýchlo som sa pobrala na odchod. Na mobile som už aj tak mala asi 6 zmeškaných hovorov od Nicole. Síce som jej vravela, že sa vrátim neskoro, no že sa vrátim až druhý deň na obed asi nepredpokladala.
"Večer ti zavolám," povedal mi.
"Tak fajn. Ahoj," rozlúčila som sa s ním. Dala som mu rýchlu pusu na líce a bežala som domov. Keď som sa dostala domov, Nicole práve upratovala posledné známky po včerajšej večeri.
"Mala si to nechať tak, Nici. Ja by som sa o to postarala," povedala som jej.
"Kde si bola?" opýtala sa ma mierne podráždene.
"Hovorila som ti, že ma nemusíš čakať. Bola som s Natom v bare," odpovedala som jej. Snažila som sa čo najviac vyhýbať jej pohľadu. Cítila som sa akoby som ju zradila alebo niečo také. Bolo mi na nič.
"Do teraz?"
"Zaviedla som ho domov a zaspala som tam. Nebol na tom práve najlepšie."
"A čo som mala robiť ja? Zaútočil na Toma," ohradila sa. "Stála si radšej pri ňom ako pri mne."
"To nie je o tom, na koho strane stojím, Nici. Ty vieš, že si ako moja sestra. Som rada, že sa máte s Tomom radi, ale ak to dieťa bude naozaj Nathanielove, bolo by najlepšie, aby ste sa dali dokopy. Musela som byť s ním, pretože mi na ňom záleží. Je na to všetko sám. Ty tu máš aspoň mňa. Máš Toma, Josepha ale čo on? On je na toto všetko úplne sám, Nicole," obhajovala som ho. "Nutne niekoho potrebuje. Tak ako ja potrebujem teba."
Chvíľu na mňa pozerala. Bola zmätená. Nakoniec však prikývla.
"Máš pravdu. Potrebuje kamarátku. Som rada, že sa s ním kamarátiš práve ty. Som rada, že mu pomáhaš, Lisa. Si skvelá priateľka," usmiala sa na mňa. Ako dlho jej budem vládať tajiť, že k nemu možno cítim niečo viac, akoby mali len kamaráti som nevedela. Priala som si len, aby sa nakoniec dali dokopy čím skôr, aby som to nemusela riešiť.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Katherine Katherine | Web | 10. února 2014 v 19:04 | Reagovat

23. Kapitola a ja som ešte nezačala. Mám čo doháňať

2 fanfictionstories-tvd-to fanfictionstories-tvd-to | 10. února 2014 v 20:18 | Reagovat

hehe...no tak casu dost :-) a porad jeste neni konec :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama