Long Road to Happiness - 9.část

5. února 2014 v 22:00 | Wer |  Long Road to Happiness

9. část

Lisa

Mať extrémne tvrdohlavú kamarátku je na nezaplatenie. Nebola som moc nadšená, keď ma Nicole poslala na natáčanie s tým, že ona za mnou neskôr príde. Raz som ju nechala samu a nedopadlo to dobre. Mala som obavy, že by sa mohlo zopakovať niečo podobné, ale aj tak som nakoniec odišla. Vedela som, že ak by chcela, aby som zostala, tak by mi to povedala. Chápala som jej potrebu byť chvíľu sama. Ak to tak chcela a nechcela mi povedať nič bližšie, určite na to mala nejaký dôvod. Do práce som sa dostavila asi o hodinu neskôr, ako som mala. Všetci už boli nastúpení, pracovalo sa. Hneď ako som dorazila, tak sa za mnou vybrala Julie a chystala sa mi prečistiť žalúdok, no ja som na to naozaj nemala náladu. Tvárila som sa, že ju počúvam, no jej slová som vôbec nevnímala. Keď skončila, otočila som sa na päte a šla som sa pripraviť do maskérne. Po ceste z tadiaľ som narazila na Josepha.

"Nevravela si, že zostávaš doma?" opýtal sa viac podráždene, ako by bolo vhodné.
"Niekedy je lepšie stiahnuť sa," odvetila som a šla som konečne natáčať to, čo som mala už pred hodinou. Ďalšia scéna s Ninou. Bolo to o trochu lepšie ako predtým, no aj tak som bola stále neuveriteľne nervózna. Avšak všetko nakoniec dobre dopadlo. Ďalšiu hodinu som mala voľno, pretože sa čakalo na Josepha, Paula a Iana, aby dokončili svoje scény, prezliekli sa a začali so scénou, v ktorej som mala byť aj ja. Celý ten čas, čo som odišla z domu som neustále pozerala na mobil, či sa mi náhodou neozvala Nicole, ale nič som si od nej nenašla. Dúfala som len, že je v poriadku. Sedela som ďalej od všetkých a pozerala som do zeme, keď šiel okolo Nate. Postavila som sa a odchytila som si ho na slovíčko, pretože mi niečo napadlo.
"Máš chvíľku?"
"Nicole dnes nepríde?" spýtal sa ma namiesto toho, aby mi odpovedal.
"Príde. Len neskôr. Vieš, včera... sa jej niečo stalo," odvetila som upierajúc zrak kamsi do diaľky.
"Je v poriadku?" opýtal sa prestrašene. Bolo na ňom vidno, že mu na nej záleží.
"No to práve neviem. Povedala mi, že je, ale neverím jej. Vieš, no ja nikdy nikoho o nič neprosím a najmä nie, keď sa jedná o cudzích, ale nemohol by si za ňou skočiť? Stačí, keď tam pôjdeš, pozrieš sa, či je v poriadku a privezieš ju sem. U Julie to vybavím," vychrlila som na neho asi najdlhší monológ v histórii natáčania. Bola som na seba hrdá. Našťastie Nate súhlasil, takže som si trochu vydýchla. Vedela som, že sa Nate o Nici postará. Kto sa však postará o mňa, aby som sa nezrútila dve minúty tesne pred scénou s Josephom som nevedela. Hneval sa na mňa. To videl snáď každý, kto nás v ten deň zaregistroval. Mala som pocit, že sa na mňa hnevajú všetci naokolo, čo ma až tak veľmi netrápilo.
"Lisa, je čas," zakričala na mňa Candice. Posledný krát som sa posnažila nejako dostať do poriadku a vyrazila som na pľac. Všetko už bolo pripravené. Stačilo sa preniesť do mojej postavy a poriadne si povymieňať názory s Klausom, čo zase až také jednoduché nebolo. Nemohla som na neho kričať len tak bezdôvodne po tom, čo sa stalo. Najradšej by som ušla, ale to som nemohla, lebo by ma Julie naozaj zabila. Už sme točili ôsmy pokus, keď som si všimla, že prišla Nicole. Trochu som si vydýchla a vďaka bohu, ôsmy pokus zostal aj posledným.
"Dajte si desaťminútovú pauzu," povedal nám niekto zo štábu. Čo najrýchlejšie som trielila za Nicole. Vyzerala tak zvláštne. Kytica ruží, ktorú držala v ruke skončila v koši na odpadky. Ničomu som nerozumela. Pridala som do kroku a kričala na ňu, no to už bežala kamsi preč.
"Čo sa tu stalo?" okríkla som ich. Nici nereaguje takto hocikedy. Niečo sa muselo stať.
"To by som rád vedel aj ja. Dostala ruže a zrazu... jej nebolo," odpovedal mi Nate. Prešla som ku košu a vybrala z neho kyticu. Pohľad mi padol na odkaz, ktorý bol zrejme zastrčený medzi kvetmi. Hneď ako som si ho prečítala, som vedela, koľká bije.
"Ja toho sviniara zabijem," zavrčala som a šmarila kyticu o zem.
"Lisa, čo sa deje?" vypytoval sa Nate.
"Už viem, kto jej to spravil," odpovedala som mu. Musel to byť Marco. Jedine on jej mohol poslať odkaz v taliančine s iniciálkou M. Ale ako sa dopekla dostal do Ameriky? Vôbec sa mi nepáčila narážka na jeho temnú stránku.
"Môžeš byť, prosím, konkrétnejšia?" začal zvyšovať hlas, no ja som ho už nejako moc nevnímala. Otočila som sa a bežala som smerom, kadiaľ odišla Nicole.
"Musím ísť za ňou. Zostaň tu," zakričala som za ním a šla som ďalej. Našla som ju na toaletách.
"Bol to Marco. Však to bol on?" potrebovala som potvrdiť svoje domnienky. Odpoveďou mi boli vodopády sĺz a vzlyky.
"Lisa, on je niekde tu. Ja mám strach," plakala. Podišla som k nej ešte bližšie a objala som ju.
"Neviem, ako to robí, že sa dostal až takto ďaleko, ale za toto zaplatí, Nici. Toto len tak nenechám. Sľubujem ti to," prisľúbila som jej. Musí za všetko zaplatiť. Nech ma aj pošlú niekde do basy, ale toto si pekne ten bastard odpyká. "Pôjdeme domov. Potrebuješ si oddýchnuť a spamätať sa."
"Nie. Nemôžeš zasa odísť len kvôli mne. Nechcem, aby sa tvoja teta hnevala," namietla.
"Nici, vidím, že nie si v pohode. Samu ťa ísť rozhodne nenechám," pokrútila som hlavou.
"Ja budem v poriadku. Len sa vráť k svojej práci," presviedčala ma. Nakoniec sme prešli k takému menšiemu kompromisu. Zaviedla som ju do tetinej dobre vybavenej kancelárie. Mala tam gauč, telku, počítač, chladničku... Dala som Nicole kľúč, nech sa zamkne, keby sa náhodou ten sviniar dostal až medzi nás. Nakázala som jej, aby mi hneď volala, keby niečo a nechala som ju tam. Po ceste naspäť som sa zastavila na toaletách, aby som sa osviežila, pretože to všetko začalo doliehať aj na mňa. Dovolila som, aby niekto ublížil mojej najlepšej priateľke, mojej sestre, aj napriek tomu, že sme si sľúbili, že dáme pozor jedna na tú druhú. Ona tu pre mňa bola vždy a ja som ju takto zradila. Opláchla som si tvár a šla som si osušiť ruky, keď sa otvorili dvere a dnu vkráčala ďalšia osoba. Otočila som sa a pozrela na dotyčného.
"Ty?" vydralo sa z môjho hrdla akési zavrčanie.
"Dáš od Nicole ruky preč, je ti to jasné? Nicole je moja. Jedine moja! Budem si s ňou robiť čo chcem, kedy chcem a kde chcem a ty nám dáš pokoj!" začal do mňa hučať. Nebezpečne sa približoval a ja som stále cúvala, až som nakoniec narazila do steny. Prišiel až ku mne a natlačil ma na stenu. Jeho nechutný dych som cítila na svojej tvári.
"Prečo jej to robíš? Ako si jej mohol takto ublížiť?"
"Do toho ťa nič nie je, zlatíčko," zaškeril sa a prešiel mi rukou po tvári. Okamžite som stuhla. To bol zakázaný neželaný dotyk, ktorý pôsobil ešte neznesiteľnejšie vďaka nemu.
"Nedotýkaj sa ma," šepla som. Chcela som sa z jeho zovretia nejako dostať, no zovrel mi ruky a pridržiaval mi ich nad hlavou. Nedokázala som sa vôbec hýbať.
"Vieš, vždy si sa mi trošku páčila," šepol mi pri uchu. Celým telom mi prešla vlna zhnusenia. Priložil svoje pery k môjmu krku a začal ma bozkávať. Začala som sa metať, no nebolo to nič platné. Jednou rukou stále držal tie moje, no druhou začal šmátrať pod sukňou mojich šiat.
"Marco, prestaň. Pusti ma!" žobronila som. On ma ale nepočúval. Robil si, čo sa mu chcelo.
"Najlepšie na tom je, že nič nepovieš. Nikdy nikomu nepovieš o svojich trápenia a najväčších nočných morách. Chcela si vôbec niekedy Nicole povedať o tvojom krásnom detstve?" hovoril a hladil ma po vnútornej strane stehna, pričom ma stále bozkával.
"Ako o tom vieš?" spýtala som sa. Po lícach mi začali stekať prvé slzy. Jeho dotyky vo mne vyvolávali množstvo spomienok. Nikto sa ma nesmel dotýkať. Jeho ruka zrazu prešla k môjmu výstrihu. Stačilo jedno silnejšie trhnutie a látka povolila. Prechádzal mi rukou po trupe a podprsenke, jeho bozky smerovali stále nižšie a pre mňa to bolo čím ďalej neznesiteľnejšie. Zatvorila som oči a snažila som sa myslieť na niečo iné. Vôbec som si neuvedomila, kedy sa to všetko zomlelo, no zrazu som bola na zemi, on sedel obkročmo na mne a pokúšal sa mi stiahnuť nohavičky. Šlo mu len o jedno.
"Marco, nie! Prestaň, prosím!" prosila som a metala som sa pod ním, no bol silnejší ako ja.
"Nevyvádzaj, lebo skončíš s modrinami tak ako tvoja neposlušná kamarátka," vlepil mi facku.
"Nie. Ja som ešte nikdy s nikým..." argumentovala som, no jemu to bolo jedno. Zasmial sa a skočil mi do reči: "Takže mám mať tú česť byť prvý. Vyvíja sa to ešte lepšie, ako som chcel."
"Prestaň! Nechaj ma!" vykríkla som a využitím všetkých svojich síl som ho zo seba skopla. Začula som, ako sa otvorili dvere. Marco sa samozrejme prestal sústrediť na mňa, takže som bola vo výhode. Skočila som po ňom a vrazila som mu. Na chvíľu ho to vyšachovalo z hry. Vyskočila som na nohy a začala som do neho kopať. Ten chlap sa mi hnusil. To, čo spravil Nicole a chcel aj mne, to sa nedalo odpustiť. Zozbieralo sa vo mne toľko hnevu, že by som ho v tej chvíli najradšej dokopala k smrti.
"Lisa, už stačí! Prestaň s tým!" okríkol ma Nate. Pocítila som, ako ma chytil a snažil sa ma odtrhnúť od Marca.
"Pusť ma! Nedotýkaj sa ma!" začala som sa vzpierať. Nikto sa ma nesmie dotýkať. A navyše som chcela toho hajzla zabiť, tak prečo mi to nechcel dovoliť? Šlo predsa aj o Nicole.
"Lisa, upokoj sa. Je v bezvedomí. Zabiješ ho!" kričal po mne. Nevnímala som nič iné, len chuť dať Marcovi to, čo si zaslúžil.
"Nate, pusť ju. Ja sa o ňu postarám," započula som známy hlas a už ma preberali ďalšie ruky. Vyšli sme na chodbu a tam ma pustil. Pustil ma. Za to som mu bola veľmi vďačná. Navliekol mi jeho koženú bundu a prešiel so mnou k lavičke. Sadli sme si a ja som si o neho oprela hlavu. Oceňovala som, že sa ma zbytočne nedotýkal.
"Už je dobre. Už sa o neho postarajú," hovoril mi. Videla som, ako okolo nás chodia ľudia, muži v policajných uniformách, no mne to bolo všetko jedno. Bola som tam, no vlastne ani nebola. Počula som, ako sa Joseph rozpráva s nejakým policajtom, ktorý neskôr odišiel, zastavila sa pri nás Julie, ale ani tej som nevenovala žiadnu pozornosť.
"Zoberiem Nicole k sebe," začula som, ako vraví Nate. Zodvihla som hlavu, no už bol aj s Nicole na odchode.
"Odveziem ťa domov, dobre?" navrhol mi. Prikývla som a postavila som sa. Nechcelo sa mi rozmýšľať, kam mám ísť, vôbec som nemala silu premýšľať nad cestou, tak som ho chytila za ruku a nechala som sa ním viesť. Ten dotyk ho prekvapil a zdalo sa mi, že sa aj mierne pousmial. Celou cestou v aute ku mne domov sme obaja mlčali. Nakoniec sme vystúpili a on ma vyprevadil až ku dverám. Už asi po desiaty krát mu zazvonil mobil.
"Zodvihni to," povedala som mu. Poslúchol a s kýmsi sa rozprával, no zase som slovám nepripisovala nejaký väčší význam. Stále som bola niekde na inom mieste.
"Mal by som ísť. Mali sme s Persiou nejaké plány. Si v poriadku? Zvládneš to?" opýtal sa ma. Iba som prikývla a vošla dovnútra.
"Vďaka," zašepkala som a zabuchla som dvere. Zviezla som sa k zemi a pokračovala som v plači. Dopekla, Morgan! Prečo sa mi nevnucuješ v čase, keď by som za tvoju pozornosť a prítomnosť bola schopná zapredať diablovi aj vlastnú dušu?



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama