Long Road to Happiness - 33.část 2/2

9. dubna 2014 v 19:47 | Wer |  Long Road to Happiness

33. část 2/2

Noc bola v ten deň príliš krátka. Zaspala som po jednej a o šiestej som už pobehovala po kuchyni a pomáhala s prípravou raňajok. Rýchlo som do seba niečo hodila a šla navigovať elektrikárov, ktorí prišli vymeniť staré vedenia za nové v takmer celom objekte. Na obed boli nahlásení vodoinštalatéri, ktorí mali na starosti prerobenie kúpeľní a toaliet a po obede som mala vybaviť nový nábytok do jedálne. Navyše sa zastavila aj mamka s ockom, ale len na chvíľku, pretože mama musela stále odpočívať, ale aj tak ma potešilo, že som ju aspoň na chvíľku zahliadla a mohla som ju objať. Keď prišiel Ian, všade bolo kopu ľudí a na mňa pomaly prichádzala hystéria.

"Zachráň ma," zúfalo som na neho pozrela.
"Čo sa deje, Lisa?" spýtal sa okamžite.
"Neviem, kde mi hlava stojí. A už teraz mám pocit, že sme v mínuse. Potrebujem peniaze, viac ľudí, ktorí budú pracovať rýchlo, dobre a lacno a taktiež chvíľku pokoja. Je to hrozné," sťažovala som sa.
"Čo ak by som ti povedal, že mi do rána niečo napadlo?" prefíkane sa na mňa usmial.
"Tak by som asi omdlela šťastím."
"Len to nie," zamietol. "Ale naozaj niečo mám," zopakoval a ja som už len čakala, čo z neho vypadne. Kývla som rukou a tak sme sa pohli vpred. Pomaly sme prechádzali okolo budovy po chodníku a on mi prednášal jeho návrh.
"Rád by som využil svoju dokonalú tvár a charizmu a tak ti pomohol. Ak by sa ti na zajtra podarilo rezervovať nejaký priestor, kde by sa dalo spraviť stretnutie s fanúšikmi, bolo by to naozaj skvelé. Spravili by sme improvizovaný panel, rozdali by sme autogramy, možno by sme mohli zohnať nejakého fotografa... Určite sa tu nájde niekoľko mojich, ale i tvojich fanúšikov. A keďže mojim modrým očiam a dobrému srdcu nik neodolá, mohli by sme z toho vyťažiť nejaké peniaze."
"Ian, to znie naozaj dobre, ale určite vieš, že takéto akcie sa plánujú aj rok vopred. Nie deň. Myslíš si, že je to také jednoduché?"
"Prepáčte, že som vás počúvala, ale vedela by som pomôcť," ozvala sa za nami Elena. To dievča je snáď všade, kde sa pohnem. Obaja sme sa na ňu otočili. "Zariadiť kultúrne centrum v meste pre mojich rodičov nebude problém a ja by som sa mohla postarať o propagáciu. Ak ma dostaneš k internetu, do hodiny budeš mať prvých záujemcov o stretnutie."
"Ja by som do toho určite šiel," pozeral na mňa Ian.
"Tak fajn," kývla som im na to. A tak to začalo. Od Cristiny som získala kontakt na rodičov Eleny a ihneď som s nimi dohodla aj na priestoroch. Keď som im povedala, že sa Elenin stav o kúsok zlepšil, že som ju dokonca vytiahla na koňa, sľúbili, že mi pošlú zopár ľudí, ktorí sa postarajú o pripravenie sály, občerstvenie a ostatné drobnosti.
Elena zatiaľ šírila informácie o tejto veľkej akcii. Naše mesto nič podobné ešte nezažilo. Strašne som sa nasmiala, keď sa snažila s Ianom natočiť video, v ktorom objasňoval okolnosti, za ktorých sa akcia koná a snažil sa jednou vetou pozvať fanúšikov aj v taliančine. O pár hodín sme mali potvrdenú účasť od tridsaťtri ľudí a zopár eur navyše na účte. Čo ma prekvapilo bolo, keď sa mi ozval Philipp, starý známy, už slávny návrhár, ktorého som spoznala práve na tomto mieste. Keď som pozrela, koľko mi poslal na účet, takmer som zlomila ďalšiu zo storočných stoličiek.
"Len pokoj, lebo ťa ešte budeme viezť do nemocnice," smial sa mi Ian.
"Prepáč, že nie som zvyknutá na dokonalý život milionára ako ty," zamračila som sa na neho.
"Teraz si ma ranila," nahodil smutnú tvár. "Nuž, mal by som sa pobrať na odchod. Zajtra sa vidíme."
"Samozrejme, že sa vidíme. Idem ťa vyprevadiť k taxíku," ponúkla som sa. Rozlúčil sa s Elenou a spolu sme vyšli von. Mlčky sme kráčali k bráne, kde už čakal taxík. Ian zastal a pozrel sa na mňa.
"Neboj sa, dobre to dopadne. Všetko bude perfektné. Je to pre dobrú vec, Lisa. Musí to dopadnúť dobre," ubezpečoval ma.
"To dúfam, Ian. To dúfam," prikývla som. Pristúpila som bližšie k nemu a objali sme sa. Práve keď som sa od neho odťahovala, začula som kroky približujúce sa k nám. Podvihla som hlavu a takmer som skolabovala.
"Ty? Čo tu robíš, kamarát?" opýtal sa prekvapene Ian.
"Šiel som okolo," odvetil stroho a pozrel pri tom na mňa s dokonalým úsmevom.
"Nebudem rušiť. Vidíme sa zajtra, Lisa. A nezabudni sa zbaliť do toho New Yorku," pripomenul mi Ian a zmizol v taxíku. Zostali sme tam len my dvaja. Samozrejme, mlčanlivosť v tej chvíli vyhrala nad rečami. Nakoniec som sa odhodlala prehovoriť: "Takže... okolo hovoríš?"
"Nuž, bol som pozrieť doma, tak som myslel, že by som sa mohol zastaviť," pokrčil ramenami.
"Rada ťa vidím, Joseph," nesmelo som sa usmiala.
"Aj ja teba, Lisa," opätoval mi úsmev.
"Nechceš si ísť sadnúť? Prinesiem ti niečo na pitie?" pýtala som sa hneď.
"Veľmi rád," prikývol a tak sme prešli k vonkajšej terase a usadila som ho za jeden drevený stôl s lavicami.
"Skočím po to pitie," hlesla som a bežala som do kuchyne. Samozrejme som si spravila menšiu zastávku hneď ako som zašla za roh. Dopekla! Musela som to predýchať.
"Lisa, všetko v pohode?" doľahol ku mne hlas Bianci. Rýchlo som prikývla a bežala som do kuchyne. Vybrala som dva poháre a do oboch som naliala broskyňový ľadový čas. Opatrne, aby som nerozliala som sa vracala späť. Zložila som poháre na stôl a usadila som sa oproti nemu.
"Viem, že máš radšej čierny, ale deti tu pijú len broskyňový," prehodila som nenútene.
"V pohode," pousmial sa a pritiahol si pohár bližšie k sebe. "Takže... ako sa máš?"
"Nuž, ujde to. Mám toto miesto rada, veľmi rada, ale momentálne by som radšej skočila pod vlak. Rozhodne sa máš lepšie. Máš vlastný seriál, získal si ocenenie..."
"Na prácu sa nemôžem sťažovať," prikývol.
"Ani ja nie," dodala som hneď. "Ale tá rekonštrukcia dá riadne zabrať. Dnes sa ma jeden pán spýtal, koľko balení lepidla na dlažbu treba kúpiť. Dopekla, doteraz som ani nevedela, že niečo také existuje."
"Vrátim sa sem o rok a ty zatiaľ postavíš celkom nový dom sama," silene sa zasmial.
"Joseph, môžeme skončiť s touto trápnou maškarádou? Radšej by som bola, ak by si na mňa nakričal, vynadal mi, dal mi facku, ale toto... Pretvarovať sa, že sa nič nestalo, je vážne náročné."
"Nedokázal by som ťa udrieť, Lisa. Aj keby si ma neviem ako veľmi vytočila, nedovolil by som si to. Po tom, čo si prežila v detstve určite nie," pokrútil hlavou.
"Urobila som tak veľa hrozných, stupídnych vecí a ty sa tváriš, akoby sa nič nestalo. Mal si pravdu. Vtedy, keď som odchádzala. Len som utekala. To, že som potrebovala byť pri mame mi len prišlo do rany a poslúžilo ako skvelé zakrytie pravého dôvodu toho náhleho odchodu. Nedokázala by som žiť s Nicole v tom istom dome, stretávať sa s ňou dennodenne v kuchyni, na chodbe, v obývačke... A vieš, čo je na tom najhoršie? Aj napriek tomu, že som tým ublížila milovaným osobám, som rada, že som to spravila. Jedine tak som sa mohla pohnúť ďalej. Nikdy by som sa cez tú bariéru strachu mať niekoho naozaj rád nepreniesla. On mi ukázal, že sa to dá. Bolo to hlúpe, ale pomohlo mi to. Naozaj to pomohlo, ale občas si želám, aby som takého Nathaniela stretla ešte predtým, ako som priletela do Ameriky, predtým ako som stretla teba. Všetko mohlo byť o toľko jednoduchšie."
"Vieš, čo jediné na tom celom doteraz nechápem? Prečo on a nie ja?" opýtal sa po mojom dlhom monológu.
"Kvôli môjmu posranému strachu! Kvôli tomu, že sa bojím všetkého, čo som ešte nezažila. Mohla som ísť do vzťahu s niekým, kto mal predtým tak skvelé priateľky, keď ja som s nikým nikdy nechodila? Mohla som sa rovnať dospelej zrelej žene, keď ja som bola neskúsená, nevedela som nič, bola som nula? Mala som strach, že aj tak znovu pobežíš k inej, ktorá si toho prežila oveľa viac, ktorá by bola o toľko lepšia než ja. Pri Natovi som si bola istá, že ma nijako neponíži, aj keď budem strašná priateľka, stretli sme sa obaja v podobnej situácii. Jednoducho nás k tomu dohnali okolnosti. Nemohla som si dovoliť stratiť niekoho ďalšieho... A nakoniec som sa tomu nevyhla."
"Takže to všetko bolo kvôli Persii? Kvôli tomu, že bola staršia, mala viac skúseností vo vzťahoch? Preboha, Lisa, veď mi ani poriadne nevedela vyžehliť košeľu. Domov si mi chodila upratovať ty, varila si mi, robila si všetko. Ako sa vôbec môžeš porovnávať s ňou?"
"Som blbá, viem to. Môžeme to uzavrieť?"
"Máš pravdu. Netreba sa rýpať v starých ranách, ktoré sú už zrejme zahojené," venoval mi zvláštny pohľad a vstal. "Už musím ísť," hlesol. Otočil sa mi chrbtom a kráčal preč.
"Joseph, čo to malo znamenať? Stoj!" okríkla som ho.
"Uži si s Ianom New York," odvetil, ani na mňa nepozrel. Najprv si len tak príde, z ničoho nič sa objaví na druhej strane mesta a po desiatich minútach chce odísť? Vzďaľoval sa mi a ja som s každým jeho ďalším krokom chcela stále menej a menej, aby odišiel.
Vyskočila som na nohy a šla som za ním. Dobehla som ho a postavila som sa mu do cesty.
"Lisa, naozaj musím ísť," povedal tlmene. Odvrátil odo mňa hlavu a chcel ma obísť, no nedovolila som mu to.
"Teraz chceš utekať ty? Chceš byť zbabelec tak ako ja?" štekla som po ňom.
"Neutekám, len sa pracem z cesty. Nemal som sem chodiť. Pohla si sa ďalej."
"Tak ja som sa pohla ďalej? Ako môžeš vedieť, že som sa pohla ďalej?" nechápavo som po ňom kričala. Samozrejme, že som sa nekrotila a nezaprela som v sebe svoj pôvod.
"Čo tu potom robí Ian?" vyletel na mňa.
"Ian? Ide tu o Iana? Bola som rovnako prekvapená, keď som ho tu uvidela ako ty! A ak si myslíš, že som až taká špina, že by som ti pretiahla ďalšieho kolegu, tak si potom na veľkom omyle Joseph a vôbec ma nepoznáš. Ide tu čisto o kamarátstvo, o pomoc a prácu. Jediná osoba, ktorú som kedy naozaj milovala, ktorú milujem a navždy milovať budem práve teraz odo mňa odvracia tvár a chce ujsť!"
Čas okolo nás sa úplne zastavil. Jeden na toho druhého sme pozerali akoby sme prišli z inej planéty. Áno, práve som mu nie najkrajšie vyznala lásku. Možno na to čakal dlho a myslel, že to bude krásne, a nakoniec sa dočkal toho, že som po ňom jednoducho povedané ziapala. Ale aspoň som mu to povedala priamo do očí.
"Čo... čo si povedala?" zatriasol sa mu hlas. Zhlboka som sa nadýchla a predstúpila som tesne pred neho. Podvihla som ruku a jemne som mu zotrela slzu, ktorá sa mu vydrala z oka.
"Milujem ťa, Joseph. Tak ako nikoho a každým dňom si prajem, aby som mohla byť s tebou, aby sme mohli byť spolu. Nič si neželám tak, ako aby si mi jedného dňa odpustil."
Neudržala som sa. Keď som bola znovu tak blízko, musela som si pripomenúť, ako chutia jeho pery. Jemne som ich spojila a chcela som sa s krásnym pocitom odtiahnuť, no namiesto toho som pocítila, ako si ma Joseph pritiahol bližšie a náš bozk prehĺbil.
"Tiež ťa milujem," riekol, keď mi konečne dovolil nadýchnuť sa. Po tvári sa mi ihneď rozlial sprostý úsmev, takže som si radšej skryla tvár v jeho dokonalej hrudi. Len tak sme tam stáli a užívali si blízkosť toho druhého. Bolo by to pokračovalo snáď až do rána, no to by sme museli byť na opustenom ostrove, aby sme mali pokoj.
"Lisa, priniesli dlažbu do kúpeľní. Treba to prebrať," zakričala na mňa Bianca z diaľky.
"Ach, úplne som na to zabudla," neochotne som sa od neho odtiahla. "Musím ísť," povedala som smutne.
"Nechám ťa pracovať," tiež neznel úplne nadšene. "Kedy sa uvidíme?" opýtal sa.
"Zajtra. Pošlem ti správu s adresou aj časom," povedala som a už som sa poberala preč. No aj tak som sa ešte otočila a znovu som pribehla za ním. Vtisla som mu rýchlu pusu a spokojne som šla zase do toho blázinca.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Andie Andie | Web | 10. dubna 2014 v 9:02 | Reagovat

Je to skvělé:3

2 Sima Sima | E-mail | Web | 10. dubna 2014 v 19:07 | Reagovat

milujem tuto poviedku a som rada, že sa títo dvaja konečne domákli povedať tomu druhému čo cítia :?D

3 tessi tessi | 10. dubna 2014 v 21:20 | Reagovat

konečně to přiznali :3

4 Ellie Ellie | Web | 10. dubna 2014 v 21:22 | Reagovat

[1]: díky :)

[2]: jj však jim to trvalo co :) no tak počkej si co bude v další :) máme pro vás malé překvapení :)

[3]: jj konečně :)

5 LinDee LinDee | 26. dubna 2014 v 21:48 | Reagovat

Nádhera! Uplně to miluju víc a víc! :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama