Long Road to Happiness - 35. část

12. června 2014 v 14:06 | Wer |  Long Road to Happiness

35. část
Lisa

"Ian, bolo to skvelé. Ďakujem." Jeho modré oči, úsmev a charizma naozaj zabrali. Kultúrne centrum, ktoré nám vybavila Elena cez jej rodičov bolo natrieskané. Dalo by sa to prirovnať hociktorému z akcií, na ktorých bol cast oficiálne. Uvedomila som si, že seriál má naozaj mnoho fanúšikov. Rovnako tak aj ja. Tí mladí ľudia boli skvelí. Naozaj ma potešili ich milé slová a podpora.

"Hovoril som ti, že mne a môjmu čaru nik neodolá," zazubil sa na mňa. "Ale teraz mi musíš láskavosť oplatiť," pripomenul mi.
"Samozrejme. Toto si nenechám ujsť," zasmiala som sa. Hneď mi bolo lepšie, znovu sa mi chcelo naozaj úprimne smiať. Hlavne kvôli tomu, že tam bol on. Pozrela som smerom doprava, kde stál Joseph v obkľúčení niekoľkých fanúšičok. Už ho trápili hodinu a on stále rozdával podpisy a fotil sa s nimi a pritom sa neprestával usmievať.
"Predpokladám, že on ide s nami tiež," poznamenal Ian.
"Nebavili sme sa o tom," priznala som sa.
"Nuž, dal mi najavo, že sa mám od teba držať najďalej, čo to len pôjde. Ak sa o niečo pokúsim, zabije ma. Je žiarlivý ako... ani to nemám k čomu prirovnať. Nemá na nič podobné dôvod."
"Ehm... ja... ja sa s ním porozprávam," zakoktala som.
"Takže ste teraz naozaj spolu? Konečne?"
"Je to tak čerstvé, Ian. Kiežby sme boli spolu naozaj. Stále mám strach," priznala som sa.
"Z čoho máš strach?" opýtal sa starostlivo.
"To je veľmi zložité. Ale ja už to nejako vybavím." Pousmiala som sa. "Ešte raz vďaka. Tvoj nápad bol skvelý a tie peniaze naozaj pomôžu dobrej veci, Ian. Si skvelý." Ian sa usmial a schoval ma vo svojom obrovskom objatí.
"Hej, daj tie pracky preč, Somerhalder!" okríkol ho Joseph. Dopekla, čo nás sledoval? Odtiahla som sa od Iana a obhliadla sa okolo seba. Joseph sa už blížil k nám.
"Len objatie. Bolo to len objatie," upokojila som ho.
"Len som opatrný," obhájil sa. Podišiel ku mne a pritiahol si ma k sebe. Sklonil sa a pobozkal ma. Vážne to spravil? Pred toľkými ľuďmi?
"Joseph!" zahriakla som ho zaskočene.
"Čo?" Jasné, tvár sa ako neviniatko!
"Sú tu ľudia," upozornila som ho a odtiahla sa.
"Prepáč, srdiečko, ale chodíme spolu. Svoju priateľku si budem bozkávať kedy chcem a kde chcem. Odteraz všade a stále."
"Vďaka, že si sa ma opýtal na názor." Zamračila som sa. "Musím ísť," zahundrala som a bez jediného pohľadu som sa vybrala preč. Mala som čo robiť, aby som sa vyhla zvedavým pohľadom a prepočula to šepkanie, ktoré okamžite nastalo aj s prstami ukazujúcimi na mňa a na neho. Konečne som medzi ľuďmi zbadala známu tvár.
"Vďaka bohu, že si tu." Povzdychla som si a stúpla si do rohu k Elene.
"Počula som, že odchádzaš do New Yorku. Všetci si tu šepkajú, že sa potom sťahuješ do Atlanty za ním a už sa sem nevrátiš," povedala smutne.
"To je blbosť. Nikdy som nepovedala, že s ním odchádzam. El, ja tam nechcem ísť, to miesto prináša príliš veľa spomienok. Doma mi je najlepšie."
"Ale tu nie je on," skonštatovala.
"To je pravda." Musela som prikývnuť. "Ale... rozhodne sa odtiaľto nesťahujem natrvalo. Možno tam budem tráviť nejaký čas, chcem byť s ním, ale domov neopustím kvôli Atlante. Je príliš skoro niečo riešiť. Nechcem sa o tom baviť. Najprv ma čaká New York. A neboj sa, všetko bude v poriadku. Už si bola s vašimi?"
"Rozprávala som a s mamou."
"A ako to dopadlo?" opýtala som sa s očakávaním. Chcela som, aby sa mala dobre. Bola skvelá.
"Idem domov," povzdychla si.
"Pozri, viem, že ťa to neteší, ale verím tomu, že vaši sa po tomto spamätajú a pristúpia k nejakým zmenám. Ak by si niečo potrebovala, kedykoľvek mi zavolaj. Vždy tu pre teba budem."
"Platí to obojstranne, Lisa." Usmiala sa a objala ma. Áno, lúčili sme sa. Ale nevidíme sa naposledy. Elena mi prirástla k srdcu. "Príď na návštevu."
"Ty tiež. Budem sa tešiť. A teraz musím ísť. New York volá."


Vystúpiť z taxíka pred hotelom bolo to jediné, čo som si po namáhavej ceste želala. Hodiť kufor na chodbu a ihneď si to namieriť do vane s krásne rozvoniavajúcou penou. Krásna predstava.
"Stále sa hneváš?" Joseph sa znenazdajky objavil vedľa mňa. Od toho bozku som ho ignorovala. Správal sa tak majetnícky a vôbec pritom nemyslel na môj názor.
"Nebavím sa s tebou," odvrkla som. Pristúpila som k recepčnej a začala si vybavovať kľúče od izby.
"Ale no tak, Lisa. Veď to nič nebolo."
"Nevyrušuj, Joseph," zavrčala som. Hodila som úsmev na recepčnú a vzala si od nej kľúče. "Spíš na gauči, aby ti to bolo jasné."
"Si hrozná. Bol to len jeden blbý bozk. Snáď som si ho po tom všetkom zaslúžil," ohradil sa. Potiahla som za sebou svoj kufor smerujúc k výťahu. Joseph sa ma snažil dobehnúť. Vbehla som do výťahu a rýchlo stlačila tlačidlo na naše poschodie. Už som dúfala, že to dovnútra nestihne a hore pôjdem sama, no nakoniec sa na poslednú chvíľu vtesnal aj s kufrom za mnou. Iana som už nikde nevidela.
"No tak, srdiečko. To chceš byť takáto celý víkend?"
"Neznášam, ak za mňa niekto rozhoduje. Neznášam, ak niekto preberá kontrolu nad mojím životom, Joseph. Neznášam, keď mám pocit, že som bezmocná a všetci naokolo si so mnou robia, čo chcú. Neznášam to."
"Ja viem, ja viem. Prepáč," ospravedlnil sa nakoniec. "Nechal som sa uniesť. Stále mám pocit, že mi môžeš kedykoľvek ujsť niekam preč," vysvetlil.
"Kam by som chodila?" opýtala som sa.
"Raz si už zablúdila k inému," pripomenul mi. Povzdychla som si. Ak sa bude toto zablúdenie v našom vzťahu neustále pripomínať, skončí to skôr ako to začalo.
"Mohli by sme aspoň na chvíľu zabudnúť na to, čo sa stalo? Povedala som, že ma to mrzí. Viem, že je ťažké preniesť sa cez skutočnosť, že som sa tajne stretávala s tvojim kolegom, ale ak sa teraz nepohneme nejakým smerom, nebude to vôbec fungovať, Joseph."
"Fajn. Tento víkend bude len o nás," povedal.
"Len o nás," prikývla som s úsmevom. Konečne sme sa dostali na naše poschodie. Joseph vzal môj aj jeho kufor a odniesol ich až pri dvere našej izby. Otvorila som dvere a vošla dnu. Musela som uznať, že Ian vybral naozaj super hotel a krásnu izbu. Dokonca myslel i na to, že sa bude hodiť manželská posteľ, takže sme na poslednú chvíľu doobjednali len ďalšie raňajky pre Josepha.
"Je to tu krásne," zhodnotila som. Malá predsieň prechádzajúca do obývacej izby s úžasným výhľadom. Spálňa bola ešte krajšia a o luxusnej kúpeľni ani nehovorím. Znovu som sa zasnívane zadívala na vaňu.
"Môžeš si ísť vybaliť. Ja pripravím vaňu," ponúkol sa Joseph.
"Ako si vedel na čo práve myslím?" opýtala som sa prekvapene.
"Miluješ dlhé kúpele a úprimne, stačil mi jeden pohľad ako si sa na ňu zadívala a hneď som vedel, na čo myslíš," zasmial sa. Podišla som k nemu a vtisla som sa mu do náručia.
"Chýbalo mi to, aký dokážeš byť pozorný a vtipný a vždy veľký gentleman."
"Som fantastický, nemusíš mi to pripomínať, láska," zavtipkoval. Zasmiala som sa a šla si vybaliť zopár najnutnejších vecí. O pár minút sme už obaja spokojne ležali v tej obrovskej vani. Hlavou mi preblesla spomienka na našu poslednú vaňu s Nathanielom. Krátko po nej sa to všetko pokašľalo ako sa najviac dalo. Rýchlo som zatrepala hlavou a sústredila sa na prítomnosť. Bol tam Joseph a to bolo jediné, po čom som túžila. Celý ten čas sa na mňa usmieval tým jeho roztomilým úsmevom. Ako som mohla byť taká sprostá a nedať mu skutočnú šancu hneď na začiatku. Rovina kamarátstva. Najväčšia chyba v mojom živote.
"Som hladný," ozval sa po chvíľke.
"Och, áno. A rozhodne mi chýbalo ako si mi stále vyžieral chladničku," zasmiala som sa. "Chceš ísť niekam von alebo do hotelovej reštaurácie?" opýtala som sa.
"Možno by sme si mohli niečo nechať priniesť sem na izbu," navrhol.
"Nechcem tu sedieť zavretá. A vieš, ešte nedávno mi to pripadalo tak, že sa so mnou chceš ukazovať na každom rohu."
"Je jasné, že sa chcem pýšiť svojou novou priateľkou. Všetci mi budú závidieť."
"Nie, nie." Pokrútila som hlavou. "To všetci budú závidieť mne," opravila som ho. Naklonila som sa k nemu a spojila som naše pery. Krásny pocit. Aj keď sa mi z tej príjemne teplej vody a peny moc nechcelo, nakoniec som predsa len vyšla von. Joseph ma zabalil do osušky a potom aj seba. Rýchlo som sa obliekla a dala do poriadku. Obliekla som si jedny z nových šiat, ktoré mi poslal Philipp. Ten chlap mal úžasné nápady a zlaté ruky. V jeho šatách som si vždy pripadala úžasne neodolateľne, aj keď mi na tom predtým vôbec nezáležalo.
"Wow, si nádherná," pochválil ma Joseph s obdivným pohľadom. Aj jemu to v priliehavom tričku a dobre padnúcich rifliach svedčalo. Ale to jemu vždy.
"Vďaka," slabo som sa usmiala.
"Môžeme ísť?" opýtal sa. Vzala som si kabelku a prikývla som. Vzal ma za ruku a odprevadil ma až k výťahu. Zviezli sme sa v dobrej nálade až dolu. Vystúpili sme na recepcii a chceli odbočiť do hotelovej reštaurácie, no v tom som si všimla osobu stojacu pri recepčnom pulte.
"Do riti," zahrešila som, aj keď som zvyčajne nenadávala. Zastala som na jednom mieste a doslova som stuhla.
"Deje sa niečo?" opýtal sa starostlivo Joseph. Neodpovedala som. Musel si všimnúť, kam pozerám.
"No to si snáď niekto zo mňa robí srandu. Ak sa k nemu dostanem na bližšie ako tri metre... aspoň mu konečne budem môcť rozbiť hubu," zavrčal.
"Joseph, nie!" okríkla som ho. Potiahla som ho za ruku a chcela som pokračovať do reštaurácie ako by sa nič nestalo, no v tom sa Nathaniel otočil. Všimol si nás. Stuhol presne tak ako ja. Skončí to hrozne. Určite z toho bude nakoniec katastrofa. Na perfektný víkend s heslom len ja a Joseph a Ianova pizza som mohla zabudnúť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kačka Klaroline Kačka Klaroline | E-mail | 25. června 2014 v 19:04 | Reagovat

opravdu krásný:* dlouho jsem čekala na tuto povídku a je to super jsem zvědavá jak to Joseph udělá s Natem :-**))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama