New Generation I. - Trouble ► 5. kapitola

14. září 2015 v 20:11 | Ellie and Perla |  New Generation I. - Trouble
Spolupráce: s Perlou
Téma: TVD/TW/TO
Postavy: Alexia Gilbert, Lucas Bennett, Nicole Bennett, Olivia Lockwood, Stiles, Derek, Lydia, Scott, Kira, Peter, Isaac...◄ ZDE
Páry: zatím žádné (časem se uvidí)
Anotace: Mystic Falls už nie je ako kedysi. Upíry z neho odišli a ľuďom sa naskytla príležitosť nažívať si spokojne. To si aspoň mysleli, kým im ich životy neovplyvnili ich vlastné rozhodnutia. Deti. Alexia Gilbertová, tiché, no zároveň až prehnane úprimné dievča sníva s otvorenými očami a snaží sa vyhýbať konfliktom. Avšak tie si ju niekedy nájdu aj samé. Nicole a Lucas Bennettovci, dvojčatá, no aj tak je každý z odlišný tak, že viac sa to už nedá. Jeden lieta za dievčatami a druhá radšej sedí nad knihami. Olivia Lockwoodová, dcéra, ktorá má po svojej mame viac ako len vzhľad a blonďavé vlasy stále hľadá toho pravého a nič pre ňu nie je prekážkou. Avšak možno sa vyskytne niečo, čo zmení jej život. Čo zmení život im všetkým. Študijný pobyt v Beacon Hills. Pre niekoho možno zaujímavé, ale pre štyroch kamarátov to najhoršie, čo ich rodičia mohli vymyslieť. Čo sa stane, ak sa nič netušiaci ľudia ocitnú uprostred mesta, ktoré je majákom nadprirodzena?
Poznámka: Lexi chce konečně klid, ale jediné co jí čeká je chaos a strach. Proč?



Kapitola piata

Inšpirácia




Ako im poradila Kira, všetci sa vybrali pre knihy a študijné osnovy. Nebolo síce ľahké zorientovať sa, kde je aká učebňa, ale Lexi stačil fakt, že má dnes len štyri hodiny. A všetko také, ktoré jej nerobili problém. Škoda len, že tu musí trčať o hodinu dlhšie, pretože jednu má voľnú. Tomu sa chcela vyhnúť. Čo bude robiť v škole tak dlho?
S menším povzdychom sa vybrala k svojej novej skrinke a chcela ju otvoriť, aby do nej mohla nahádzať všetky tie nepotrebné veci. Avšak tá skrinka sa s ňou rozhodla nespolupracovať. Ako inak?
"Do čerta!" zaúpela a mala v pláne to zabaliť, nakoľko jej bolo jasné, že to nemá cenu.
"Potrebuješ pomôcť?" ozval sa niekto spoza nej. Prudko sa otočila a zahľadela na chlapca, ktorý bol asi o hlavu vyšší od nej a spokojne sa usmieval.
"No... ja... áno," vykoktala sa po chvíli a ukázala mu, aké heslo sa tam celý čas snaží vytočiť. Nad tým sa on len pousmial a dal sa do práce. A po pár sekundách už mala skrinku otvorenú. Nevedela či má hľadieť viac na tú skrinku alebo na chlapca, ktorý to dokázal.
"Ako si..." hlesla takmer bez hlasu. "Ďakujem veľmi pekne," usmiala sa žiarivo a nahádzala tam nejaké učebnice, ktoré teraz nepotrebovala.
"Viem, ako to tu chodí," pokrčil plecami a vystrel k nej okamžite ruku. "Som Isaac, mimochodom," predstavil sa milo a Lexi jeho ruku prijala.
"Alexia, ale hovor mi Lexi."
"Budem, Lexi," pritakal a pustili sa. Práve včas, pretože zazvonilo na prvú hodinu.
Blondína len pretočila očami a pozrela si rozvrh, na ktorom stála angličtina pre pokročilých. Možno že to bude aspoň spolovice také dobré ako u nich v Mystic Falls. Aj keď jej profesorku tu určite nikto nenahradí. Tá bola totiž jednička a chápala všetkým jej vášniam.
"Tak nič. Musím utekať," zamávala rozvrhom a zatvorila skrinku. "Asi nemáš angličtinu pre pokročilých alebo...?"
"Nie, to rozhodne nie," skočil jej do reči. "Bol by som rád, ak by som vedel niečo na povinnú angličtinu. Nie, že by som si ju ešte volil. Tam chodia vo väčšine len taký, čo si myslia, že ak použijú nejaké cudzie slovíčko, sú niečo viac," mávol rukou.
"Aha." Pevne zovrela pery blondína a aj keď ju na jazyku štípala ostrá poznámka, zahryzla si doň. "Očividne k nim asi práve idem. Tak sa zatiaľ maj."
Rozlúčili sa a ešte než sa mu otočila chrbtom, všimla si mierne prekvapený pohľad, ale nemala čas sa zaoberať, čo ním myslel. Na to sa až príliš ponáhľala do učebne, keďže nechcela až tak meškať. Našťastie to ale stihla presne včas, pretože až keď si sadla našla svoje miesto v triede, vošiel dovnútra profesor.
"Dobrý deň, trieda," zahlásil a prešiel k svojmu stolu. Behom chvíľky na tabuľu napísal svoje meno a otočil sa znova k nim.
"Moje meno je Mathew Crowls a som vaším novým profesorom na tento predmet a uvidím sa aj s tými, ktorí si ako ďalší voliteľný predmet vybrali históriu," vysvetlil hneď na úvod a Lexi si ho poriadne premerala, pretože ona bola jedna z tých, ktorí tak urobili. A bolo to preto, lebo história je bohatá na inšpiráciu pri písaní. A ona chcela písať. Viac ako čokoľvek.
"Ale teraz naspäť k nášmu predmetu," naširoko sa usmial. "Viem, že nie je veľa z vás, ktorí by sa chceli angličtine venovať aj hlbšie a preto som rád, že ste si vybrali tento predmet. Budeme sa rozprávať najmä o literatúre, spisovateľoch a budete si testovať vaše písacie schopnosti. Ak je tu niekto, kto o to nemá záujem, do konca týždňa si môžete ešte zmeniť tento predmet na nejaký iný," objasnil všetkým skôr, než mohli prejsť k učivu.
Lexi sa rýchlo poobzerala po triede a po výrazoch ostatných, aby zistila, čo si o tom myslia. Ona osobne sa tešila, pretože ako spisovateľke by sa jej to mohlo zísť.
Jeho hodina bol zaujímavá. Nerozprával nudne, pýtal sa na rôzne veci, ktoré skoro nikto okrem nej nevedel. A aj to bolo len vďaka tomu, že veľa čítala. Vlastne... knihy, o ktorých rozprával už dávno poznala.
Keď zazvonilo, všetci sa okamžite dvihli zo svojich stoličiek a Lexi vedela, že minimálne štvrtina z nich si tento predmet pôjdu vymeniť.
"Slečna... Gilbertová?" oslovil ju profesor, keď boli jediní dvaja, čo ostali v miestnosti.
"Prosím?" dvihla k nemu zrak a zadívala sa do tých modrých očí, ktoré vyzerali tak úprimne a zároveň hlboko.
"Mám pri vás poznačené, že ste k nám prišli až z Virginie," pozrel do papierov a ona len prikývla. "Keďže ste prejavili isté znalosti o veciach, o ktorých ostatní nevedia, chcel som sa spýtať, či ste to v škole už mali."
"Nie," pokrútila záporne hlavou. "Ale nepoznať autora ako Charles Dickens? Od neho som prečítala každú knihu, ku ktorej som sa dostala, pretože ten autor je..." Okamžite stíchla, pretože si uvedomila, ako veľmi sa rozrečnila. A to predsa nechcela. Nie pred profesorom.
"Aha. Chápem," usmial sa. "Tak predpokladám, že pre vás nebude problém urobiť mi nejakú esej o nejakej jeho knihe. Čo napríklad Oliver Twist? Dosť známe dielo..."
"Veď práve!" prerušila ho. "Je to príliš známe a na internete je toho veľa. Prečo by som niečo také mala písať?"
"Aby ste sa pokúsili napísať niečo nové. Fantázii sa medze nekladú, slečna Gilbertová. Fantázia... je niekedy dôležitejšia ako všetko vedenie."
"Pokúsim sa niečo napísať," stisla pery a vypochodovala z triedy. Vedela, že sa nemusí nikam ponáhľať a bola za to aj celkom rada, pretože ako sa tak dívala všade navôkol... pochytila ju chuť niečo tvoriť, pretože... čo keby sa sestry stretli takto na chodbe? Čo ak by vo svojej knihe použila túto školu?
Lexi vyšla von zo školy a zamierila dozadu na ihrisko, kde ale boli chlapci, ktorí mali telocvik, tak sa ich snažila obísť a namierila si to do lesíka. Nechcela ísť ďaleko, aby sa nestratila, ale zároveň potrebovala uniknúť trénerovej píšťalke a vreskotu.
Trocha hlbšie v lese nakoniec objavila strom, ktorého obopínali korene tak, že keď sa oň oprela chrbtom, jednu ruku si oprela o obrovský koreň a spokojne si vybrala z kabelky zápisník a pero. Na vrch strany len na rýchlo načmárala číslo kapitoly a okamžite začala písať rýchlosťou svetla. Ruka nestíhala za myšlienkami a neraz sa prichytila, že zabudla na nejaké písmenko, alebo niečo nenapísala najsprávnejšie. Tak či tak, kým to dá do počítača, opraví to.
Ako tak písala, cítila sa príjemne, pretože počasie bolo teplé, nikde ani jediný mráčik a žiaden vánok. Čo viac by si mala priať?
Vtom však niečo začula a prudko poskočila na mieste. Okamžite sa pozviechala a veci jej padli na zem.
"Haló?" ozvala sa do prázdna a prižmúrila oči. Snažila sa nájsť hocaký pohyb, avšak nebola schopná niečo vidieť. Nič pri nej totiž nebolo. No odrazu sa to ozvalo znova a bolo to bližšie.
Behom chvíle sa sklonila po svoju tašku aj papier, až zabudla na ceruzku a začala ustupovať hlbšie do lesa.
"Je tu niekto?" kričala pred seba, pretože sa jej začal zmocňovať pocit, že niekto ju sleduje. Ale kto, keď nikto nevie, kam šla a nikto ju tu nepozná? Zvuky k nej dobiedzali aj naďalej a ona sa vždycky otáčala na všetky strany. Nepáčilo sa jej tu.
Obrátila sa o stoosemdesiat stupňov a chcela sa vrátiť do školy. Ale netušila ši kráča dobre. A vtom... pred ňu padol obrovský konár stromu, až uskočila do zadu.
"Preboha," hlesla, keď si uvedomila, že ak by šla rýchlejšie, zavalil by ju. "Kto tam je!" skríkla, adrenalín sa jej valil do žíl, a ona cítila, že toto pri jednom konári neskončí. Bolo to... ako vtedy v lese...
Pokrútila hlavou, snažiac sa zabudnúť na ten incident, keď bola malá, a rozbehla sa hlava nehlava dopredu. Všade navôkol odrazu niečo trieskalo a všetko sa ju snažilo dobehnúť. No to ešte tá osoba asi nevedela, že chodila každé ráno behať s mamou, ktorá ju učila, že beh je dôležitý základ každej obrany.
No keď pred sebou nikde nevidela žiadne ihrisko, vzdala to a zastala. Stratila sa a cestu späť nenájde. Rozhodne nie sama. Prečo len bola taká hlúpa a šla do lesa?!
Skôr, ako mohla stihnúť urobiť čo i len jeden krok hociktorým smerom ale ucítila prudkú bolesť na chrbte a potom už len vzduch, ktorý sa zmocnil jej tela. Nič ju nebolelo. Aspoň na chvíľu nie. Bolesť sa dostavila, až keď narazila hlavou na strom a padla dole, pričom si vybila dych.
Všetko sa stalo rozmazaným. V tej chvíli nevnímala nič a nebola schopná ani jediného pohybu. Vedela, že ak v tomto lese šlo niečo po nej, tak ju to dostalo.
Pravdivosť jej slov jej potvrdili dve mocné ruky, ktoré pod sebou pocítila a ktoré ju niesli nevedno kam. Šťastie, že ak s ňou niekto niečo chce, nebude pri vedomí. Pretože čierňava, ktorá ju k sebe volala bola silnejšia ako strach...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama