New Generation I. - Trouble ► 7. kapitola

14. září 2015 v 23:27 | Ellie and Perla |  New Generation I. - Trouble
Spolupráce: s Perlou
Téma: TVD/TW/TO
Postavy: Alexia Gilbert, Lucas Bennett, Nicole Bennett, Olivia Lockwood, Stiles, Derek, Lydia, Scott, Kira, Peter, Isaac...◄ ZDE
Páry: zatím žádné (časem se uvidí)
Anotace: Mystic Falls už nie je ako kedysi. Upíry z neho odišli a ľuďom sa naskytla príležitosť nažívať si spokojne. To si aspoň mysleli, kým im ich životy neovplyvnili ich vlastné rozhodnutia. Deti. Alexia Gilbertová, tiché, no zároveň až prehnane úprimné dievča sníva s otvorenými očami a snaží sa vyhýbať konfliktom. Avšak tie si ju niekedy nájdu aj samé. Nicole a Lucas Bennettovci, dvojčatá, no aj tak je každý z odlišný tak, že viac sa to už nedá. Jeden lieta za dievčatami a druhá radšej sedí nad knihami. Olivia Lockwoodová, dcéra, ktorá má po svojej mame viac ako len vzhľad a blonďavé vlasy stále hľadá toho pravého a nič pre ňu nie je prekážkou. Avšak možno sa vyskytne niečo, čo zmení jej život. Čo zmení život im všetkým. Študijný pobyt v Beacon Hills. Pre niekoho možno zaujímavé, ale pre štyroch kamarátov to najhoršie, čo ich rodičia mohli vymyslieť. Čo sa stane, ak sa nič netušiaci ľudia ocitnú uprostred mesta, ktoré je majákom nadprirodzena?
Poznámka: Lexi se probudí v bytě svého zachránce. O koho jde? A bude jí věřit? A Nikki se dozvídá, co se stalo Lucasovi.



Kapitola siedma

Niekto nový



Cítila, ako jej treští v hlave. Bolo jej jasné, že ešte dlho nebude schopná vnímať nič iné, len ohlušujúcu bolesť. Aj keď vďaka bolesti ešte rozoznávala, že žije.
Nezomrela.
Niekto ju v lese zachránil pred stromami, ktoré vyzerali ako po tej najväčšej katastrofe, akú za svoj život zažila. Našiel sa niekto, kto bol v zlý čas na zlom mieste rovnako ako ona. Pocit, že nebola jediná sprostá ju upokojoval, no nevedela či je to dobré alebo zlé. Čo tam tá osoba robila? Ako ju našla a prečo tak neskoro?
Opatrne, akoby sa bála, že ju zasiahne svetelný lúč, otvorila jedno oko a potom druhé. Zaklipkala, aby sa prispôsobila svetlu okolo nej a keď si bola istá, že je viac menej sama, posadila sa na posteli. Na cudzej posteli.
Okamžite sa porozhliadala okolo seba po veľkom byte, kde toho práve veľa nebolo. Všetko naokolo nej bolo zariadené veľmi skromne, priam až pod úroveň. Aj keď posteľ, na ktorej ležala, bola naozaj pohodlná a určite nestála najmenej.
Pomaly sa postavila na nohy, všimla si, že mala tenisky položené neďaleko postele, a prešľapujúco z nohy na nohu sa videla k obrovskému oknu, z ktorého sa pozrela von. Všetko, čo videla, jej ale prišlo neznáme a preto sa ani neunúvala uvažovať, kde asi tak môže byť.
"Viem, že to musí byť mätúce," ozvalo sa spoza nej, až nadskočila. V odraze skla zbadala svojho záchrancu. Alebo únoscu? Čím vlastne bol?
Prvé, na čo sa zahľadela boli jeho oči, ktoré vyzerali ustarane, až potom si ho premerala celkovo. Nebola si ale istá, či má dosť odvahy na to, aby sa k nemu otočila.
"To teda je," prikývla potichu a zhlboka sa nadýchla. Presviedčala samú seba, že ak sa k nemu otočí, bude to lepšie. Skôr, než si niečo mohla rozmyslieť tak teda aj urobila a obrátila sa tvárou v tvár mužovi, o ktorom nič nevedela a ktorého v živote nevidela.
"Bál som sa, že sa ti niečo stalo, no očividne som sa mýlil," nadhodil mierne a urobil k nej krok bližšie.
"Ako si ma v tom lese našiel?" prešla rovno k veci. Nerada chodila okolo horúcej kaše. Urobila k svojmu záchrancovi tiež krok bližšie a hľadela mu do očí. Ani na chvíľu neuhla pohľadom.
"Počul som ťa kričať," odvetil prosto. "Nebolo možné ťa nepočuť. Hoci... vysvetlíš mi, prečo si kričala?" prižmúril oči a prekrížil si ruky na hrudi.
"Ako prosím?" vytrieštila na neho. "Prečo som kričala? To je snáď vtip, všakže? Povedz mi, že si zo mňa len robíš srandu alebo ju u vás bežné, že sa na vás v lese rútia stromy?"
"Stromy? U nás? Čože?" Stále nerozumel cudzinec. "O čom to hovoríš, prosím ťa? Keď som ťa našiel, ležala si skoro v bezvedomí na zemi, preč od civilizácie, len so zošitom v ruke. Netuším, čo sa ti stalo, no žiadne stromy na teba nespadli," uisťoval ju.
"Ale to predsa nie je možné!" cúvla od neho blondína. "Predsa len som ich sama videla! Všade tam boli stromy, padali a jeden ma zasiahol. Udrela som sa a potom..." hovorila jedným dychom, lenže pohľad, ktorý na ňu neznámy brunet hodil jej jasne naznačoval, že ju má za blázna. Prinajlepšom.
"Som si istý, že všetko sa dá nejako vysvetliť," upokojoval ju a pomaly sa k nej približoval. Ani nevedela ako a už ju držal a opatrne ťahal sadnúť si. "Všetko bude v poriadku, dobre?" Jemne sa na ňu usmial a ona len s ťažkosťami prikývla.
"Ako sa voláš?" zaujímalo ho. Pozorne si ju obhliadol a ako tak na ňu pozeral, všimol si, že pri vedomí je ešte krajšia, než keď spala. Hoc vtedy aspoň vyzerala nevinne. Teraz už ani nie.
"Lexi... teda... Alexia Donovan," predstavila sa. "A komu vďačím za záchranu?"
"Ja som Derek. Derek Hale," dostal zo seba brunet.

***

Bola v škole ešte len prvý deň, ale už začínala byť nervózna. So Scottom sa predsa dohodli, že sa počkajú pred školou presne o tretej, ani o minútu dlhšie. Mohlo jej však dôjsť, že chlapci nikdy neboli a ani nebudú dochvíľni.
Zopár študentov okolo nej preletelo, akoby bola vzduch a vyzeralo to, že sa všetci niekam ponáhľajú. Ona však len naďalej čakala, čo sa bude diať.
"Nikki!" začula za sebou svoje meno a rýchlo sa strhla k danej osobe.
"Scott, viem, že..." začala, no on ju prerušil. Bez všetkého ju chytil za ruku a začal za sebou ťahať cez školu.
"Niečo sa stalo," objasňoval cestou. "Niečo s Lucasom a mala by si to vedieť medzi prvými, keďže si jeho sestra..."
"Čo sa stalo?!" vybehla na neho a pridala do kroku, takže zrýchlil aj Scott. On však mlčal, len sa ďalej náhlil smerom k šatniam.
"Scott, povedz mi to?!" okríkla ho už dosť rozhorčene a vbehla prudko do dverí, ktoré sa samé od seba s rachotom otvorili, až bruneta na chvíľu zastala.
Vo chvíli, keď sa ocitla v chlapčenskej šatni, jej pohľad padol na Lucasa, živého, avšak nie veľmi zdravého. Behom sekundy zo seba všetko zhodila a pribehla k nemu. Kľakla si na kolená a a vzala jeho tvár do dlaní. Videla jeho bielu tvár, modré, popraskané pery a cítila, že je premrznutý.
"Lucas," hlesla so slzami v očiach. "Čo sa stalo? Preboha, tak som sa zľakla..." nedokázala ani poriadne rozprávať, len si ho prezerala.
"Som v poriadku," zachripel, no dosť nepresvedčivo.
"To ti tak verím," odfrkla bruneta a dvihla hlavu k Scottovi. "Kto mu to urobil? Čo sa vlastne stalo?"
"Netuším," pokrčil plecami. "Práve o to ide. Nikto s ním nebol, nikto nič nevidel a on tvrdí, že ani nevie, ako sa ocitol v bazéne," vysvetlil všetko Scott.
Nikki sa postavila na nohy a snažila sa upokojiť. Nešlo jej to nijako jednoducho, ale zlepšil to fakt, že asi o minútu k nim vbehla Kira.
"Je v poriadku?" pozrela hneď na Scotta a potom hľadala Lucasa. "Preboha, to snáď nie," hlesla, keď ho zbadala. "Máme nejaké stopy?"
"Nie," pokrútil hlavou brunet.
"Mala by som ho vziať domov," tajomne povedala čiernovláska. Pomaly sa priblížila k Lucasovi a chcela mu pomôcť vstať.
"Ja to zvládnem," mykol sa a posnažil sa postaviť, lenže nohy sa mu zaplietli a skoro by spadol, nebyť Nikki a Kiri, ktoré ho naraz chytili.
"Samozrejme, braček, ako vždycky," vzdychla si bruneta a spoločne všetci vyšli na parkovisko, kde už nebolo skoro nikoho.
"Dáš na neho pozor? Nebude ťa to zaťažovať? Môžem ísť s vami, ak chceš," obávala sa Nikki, keď naložila Lucasa do auta. Jej malý, o pár minút mladší brat si naozaj vedel vybrať chvíľu, kedy sa mu niečo stalo.
"Nie, nemusíš sa strachovať. Ty len choď so Scottom a všetko nechaj na mňa," usmiala sa na ňu Kira, keď si sadala do auta. Scott za ňou zatvoril dvere a sám sa vybral k svojmu autu v spoločnosti Nikki.
"Myslíš, že je bezpečné ho nechať takto samého?" Stále pochybovala.
"Je v najlepších rukách, neboj sa. Určite príde na to, čo sa stalo. Zajtra sa predsa uvidíte, alebo im ešte večer zavolám, čo ty na to?" chlácholil ju celou cestou Scott.
"Dobre teda," prikývla a zvyšok cesty mlčala.
Keď prišli domov, Scottova mama bola v práci a tak mali celý dom len pre seba. Nikki sa v ňom už ako tak vyznala, aj keď stále bol pre ňu viac-menej novým prostredím.
"Idem do sprchy, tak ak náhodou niečo chceš, večera by mala byť v chladničke," ukázal Scott na kuchyňu.
"Jasné, ale nie som teraz nejako hladná," stisla pery Nikki, kráčajúc do svojej izby. Počula Scottove kroky, ako pomaly kráča do svojej izby a potom buchnutie dverí. Snažila sa aspoň trochu uvoľniť, prečistiť si rozum, no to nebolo také ľahké, ako sa zdalo. Chcela si ísť radšej urobiť kávu, lenže vôbec sa v ich kuchyni nevyznala.
Šla si teda naliať do pohára aspoň čistú vodu, no ako náhle otvorila kohútik, namiesto čistej vody z neho vyšľahol oheň.
Nikki okamžite uskočila a snažila sa kohútik zatvoriť, no bolo neskoro. Všetky vody v dreze sa zmenila na oheň, rovnako ako aj tá, čo bola vo fľašiach.
"Nie!" skríkla a chcela vybehnúť preč. No oheň bol rýchlejší a rozšíril sa až k dverám, cez ktoré sa nemohla dostať preč.
Celým telom jej prebehla triaška. Vždy sa bála ohňa. Bol neskrotný, všemohúci a k tomu aj nepodmaniteľný. Postupoval k nej čoraz bližšie a ona už nemala kam cúvať. Bála sa, čo sa stane, keď sa na ňu nalepí, ako ju zaživa spáli na uhoľ a nakoniec po nej neostane nič. Neskutočne sa bála.
"Ukonči to," šepol jej nejaký hlas. Nikki sa za ním hneď otočila, lenže v miestnosti bola sama. Iba ona a oheň.
Ona a jej koniec.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ve které povídce mám teď pokračovat dál???

Wolf's Bride 57.1% (4)
Dark Angel 14.3% (1)
Because... only you can set me free! 28.6% (2)
The Immortal Passion 0% (0)
Tajemství Dračích Křídel 0% (0)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama